Biblia


 
 
 

2.Korinťanom (2KOR), Kapitola 4


Neustávame; odriekame sa; nefalšujeme slova. Oslepení bohom tohoto sveta.
4:1  Preto majúc túto službu, jako sme dostali milosrdenstvo, neustávame;

4:2  ale sme sa odriekli skrytých vecí hanebnosti a nerobíme chytrácky ani nefalšujeme slova Božieho, ale zjavovaním pravdy odporúčame seba každému svedomiu ľudskému pred Bohom.

4:3  A jestli aj je zakryté naše evanjelium, zakryté je u tých, ktorí hynú,

4:4  u ktorých boh tohoto sveta oslepil smysly, smysly neveriacich, aby sa im nezablesklo osvietenie evanjelia slávy Kristovej, ktorý je obrazom Boha.

4:5  Lebo nekážeme sami seba, ale Krista Ježiša jako Pána, a sami že sme vašimi sluhami pre Ježiša.

4:6  Lebo je to Bôh, ktorý povedal, aby sa zo tmy zaskvelo svetlo, ktorý sa zaskvel v našich srdciach na osvietenie známosti slávy Božej v tvári Ježiša Krista.


Drahý poklad v hlinených nádobách. Hoci sa vonkajší človek kazí, vnútorný sa obnovuje.
4:7  No, ten poklad máme v hlinených nádobách, aby svrchovanosť moci bola Božia a nie z nás,

4:8  ktorí sme tiesnení zo všetkých strán, ale nie sovrení: sme v rozpakoch, ale nie cele bezradní;

4:9  prenasledovaní, ale nie v zlom opustení; sme občas povalení, ale nehynieme,

4:10  vždy a všade nosiac so sebou mŕtvenie Pána Ježiša na tele, aby bol aj život Ježišov zjavený na našom tele.

4:11  Lebo my, ktorí žijeme, vždycky sme vydávaní na smrť pre Ježiša, aby bol aj život Ježišov zjavený na našom smrteľnom tele.

4:12  Takže smrť pôsobí v nás a život vo vás.

4:13  Ale majúc toho istého ducha viery, podľa toho, čo je napísané: Uveril som a preto som hovoril, aj my teda veríme a preto aj hovoríme

4:14  vediac, že ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, vzkriesi aj nás s Ježišom a s vami postaví pred seba.

4:15  Lebo to všetko sa deje pre vás, aby milosť, rozmnožená skrze mnohých, rozhojnila ďakovanie na slávu Božiu.

4:16  Preto neustávame, ale jestli sa aj náš vonkajší človek ruší, vnútorný sa obnovuje deň čo deň.

4:17  Lebo terajšie kratučké ľahké nášho súženia nám pôsobí prenesmierne veľkú večnú tiaž slávy,

4:18  keď nehľadíme na veci, ktoré sa vidia, ale na veci ktoré sa nevidia. Lebo veci, ktoré sa vidia, sú dočasné; ale tie, ktoré sa nevidia, sú večné.