Biblia


 
 
 

Exodus (2.Mojžišova) (2MOJ), Kapitola 1


Synovia Jakobovi.
1:1  Toto sú mená synov Izraelových, ktorí prišli do Egypta s Jakobom. Každý prišiel so svojím domom.

1:2  Rúben, Simeon, Lévi a Júda,

1:3  Izachár, Zabulon a Benjamin,

1:4  Dán, Naftali, Gád a Aser.

1:5  A bolo všetkých duší, ktoré pošly z bedra Jakobovho, sedemdesiat duší. A Jozef bol v Egypte.

1:6  A Jozef zomrel i všetci jeho bratia i celé to pokolenie.

1:7  A synovia Izraelovi sa plodili a hemžili a množili sa a mocneli prenáramne a naplnená bola nimi zem.


Trápenie synov Izraelových.
1:8  Potom povstal nový kráľ nad Egyptom, ktorý neznal Jozefa.

1:9  A povedal svojmu ľudu: Hľa, ľudu synov Izraelových je viac ako nás a je to mocnejší ľud ako my.

1:10  Nože buďme opatrní voči nemu, aby sa príliš nerozmnožil, a stalo by sa, keby povstala vojna proti nám, že by sa aj on pridal k tým, ktorí nás nenávidia, a bojoval by proti nám a vyšiel by hore zo zeme.

1:11  Preto postavili nad ním úradníkov, ktorí vyberali dane, aby ho trápili svojimi bremenami. A ľud vystavil faraonovi mestá skladíšť, mesto Pitom a Ramses.

1:12  Ale čím viacej ho trápili, tým viacej sa množil a tým viacej sa rozširoval. A hrozili sa synov Izraelových.

1:13  A Egypťania podrobovali synov Izraelových v službu ukrutne ich utláčajúc.

1:14  A strpčovali ich život tvrdou prácou, blatom a tehlami, a všelijakou prácou na poli, a k tomu každou inou svojou prácou, ktorú konali nimi, ukrutne ich utláčajúc.


Hebrejské baby.
1:15  A egyptský kráľ rozkázal porodným babám hebrejským, z ktorých jednej bolo meno Šifra, a druhej Pua,

1:16  a povedal: Keď budete pomáhať hebrejským ženám pri pôrode a budete hľadieť na rodenie, vtedy, ak bude syn, zabijete ho, a keď dcéra, bude žiť.

1:17  Ale baby sa bály Boha, a neurobily tak, ako im hovoril egyptský kráľ, lež nechaly chlapcov žiť.

1:18  A egyptský kráľ povolal baby a povedal im: Prečo ste to urobily, že ste nechaly chlapcov žiť?

1:19  A baby riekly faraonovi: Hebrejky nie sú jako egyptské ženy, lebo tie sú zdravé a silné; prv ako k nim prijde baba, porodia.

1:20  A Bôh učinil dobre babám, a ľud sa množil a mocneli veľmi.

1:21  A stalo sa, keď sa baby bály Boha, že im učinil domy.

1:22  A faraon rozkázal všetkému svojmu ľudu a povedal: Každého syna, ktorý sa narodí, hodíte do rieky, a každú dcéru necháte žiť.