Dávid chce staväť chrám.
7:1 A stalo sa, keď už býval kráľ vo svojom dome, a Hospodin mu dal odpočinutia zo všetkých strán, od všetkých jeho nepriateľov,
7:2 že povedal kráľ prorokovi Nátanovi: Pozri, prosím, ja bývam v cedrovom dome, a truhla Božia býva medzi pokrovcami.
7:3 Na to riekol Nátan kráľovi: Iď a učiň všetko, čo je v tvojom srdci, lebo Hospodin je s tebou.
Odpoveď Božia.
7:4 A stalo sa tej istej noci, že sa stalo slovo Hospodinovo k Nátanovi a Hospodin riekol takto:
7:5 Iď a povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Či mi ty vystavíš dom, v ktorom by som býval?
7:6 Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vyviedol synov Izraelových z Egypta hore až do tohoto dňa, ale som chodil sem a ta v stáne a v svätopríbytku.
7:7 Kadekoľvek som chodil medzi všetkými synmi Izraelovými, či som azda voľakedy povedal slovo niektorému z pokolení Izraelových, ktorému som prikázal pásť môj ľud, Izraela, aby som bol povedal: Prečo ste mi nevystavili cedrového domu?
7:8 A tak teraz takto povieš môjmu služobníkovi, Dávidovi: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom, nad Izraelom.
7:9 A bol som s tebou všade, kamkoľvek si išiel, a vyhladil som všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári a učinil som ti veľké meno jako meno niektorého z tých velikánov, ktorí sú na zemi.
7:10 A ustanovil som svojmu ľudu, Izraelovi, miesto a zasadil som ho tak, že býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť pred svojimi nepriateľmi, ani ho už nebudú trápiť synovia neprávosti jako tam prv,
7:11 a jako ho trápievali od toho dňa, ktorého som ustanovil sudcov nad svojím ľudom Izraelom, a dal som ti odpočinutia od všetkých tvojich nepriateľov. A k tomu ti oznamuje Hospodin, že on, Hospodin, učiní tebe dom.
O semene Dávidovom.
7:12 Keď sa vyplnia tvoje dni, a budeš ležať so svojimi otcami, postavím tvoje semeno po tebe, ktoré vyjde z tvojho života, a upevním jeho kráľovstvo.
7:13 Ten vystaví môjmu menu dom, a ja postavím pevne trón jeho kráľovstva, takže bude stáť až na veky.
7:14 Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, ktorého, keby sa dopustil nejakej neprávosti, budem trestať ľudským prútom a údermi synov človeka.
7:15 Ale moja milosť neuhne od neho, jako som urobil, aby uhla od Saula, ktorého som odstránil zpred tvojej tvári.
7:16 A nepodvrátiteľne stály bude tvoj dom a tvoje kráľovstvo až na veky pred tebou, a tvoj trón bude stáť pevne až na veky.-
7:17 Podľa všetkých tých slov a podľa celého toho videnia, tak hovoril Nátan Dávidovi.
Modlitba Dávidova.
7:18 Potom vošiel kráľ Dávid do stánu Božieho a posadil sa pred Hospodinom a povedal: Kto som ja, Pane, Hospodine, a kto je môj dom, že si ma doviedol až sem!
7:19 A ešte i to bolo málo v tvojich očiach, Pane, Hospodine, takže si hovoril ešte aj o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti, a to na spôsob človeka, Pane, Hospodine!
7:20 A čože ti má ešte viac hovoriť Dávid, keď ty predsa znáš svojho služobníka, Pane, Hospodine!
7:21 Pre svoje slovo a podľa dobroty svojho srdca činíš všetko toto veľké a dal si to znať svojmu služobníkovi.
7:22 Preto si zvelebený, Hospodine, Bože, lebo nie je nikoho tebe rovného, ani niet Boha krome teba, podľa všetkého toho, čo sme počuli na svoje uši.
7:23 A kto je ako tvoj ľud, ako Izrael, jediný to národ na zemi, ktorý išli Bohovia, sám Bôh vykúpiť sebe za ľud a učiniť si meno (A vykonať vám, synovia Izraelovi, túto tak veľkú vec!), a prišiel si, ó, Bože, učiniť svojej zemi strašné veci, pred tvárou svojho ľudu, ktorý si si vykúpil z Egypta, z národov, a od jeho bohov.
7:24 A pevne si si postavil svoj ľud, Izraela, sebe za ľud až na veky. A ty, Hospodine, stal si sa im Bohom.
7:25 A tak teraz, Hospodine, Bože, slovo, ktoré si hovoril vzhľadom na svojho služobníka a na jeho dom, ráč postaviť tak, aby stálo až na veky, a učiň, ako si hovoril.
7:26 A nech je tvoje meno veľké až na veky, tým, že budú hovoriť: Hospodin Zástupov je Bohom nad Izraelom, a dom tvojho služobníka Dávida nech je stály pred tvojou tvárou!
7:27 Lebo ty, Hospodine Zástupov, Bože Izraelov, zjavil si svojmu služobníkovi povediac: Zbudujem ti dom. Preto našiel tvoj služobník hotové svoje srdce pomodliť sa ti túto modlitbu.
7:28 A tak teraz, Pane, Hospodine, ty si Bôh, a tedy nech sú tvoje slová pravdou, keď už si hovoril svojmu služobníkovi sľúbiac mu to dobré.
7:29 A teraz tedy ráč a požehnaj dom svojho služobníka, aby bol na veky pred tvojou tvárou, lebo ty, Pane, Hospodine, si hovoril, a z tvojho požehnania nech je požehnaný dom tvojho služobníka až na veky!