Biblia


 
 
 

Židom (ZID), Kapitola 10


Starý zákon mal iba tôňu podstaty; nemohol zdokonaliť: Kristus jedinou obeťou zdokonaľuje navždy.
10:1  Lebo zákon majúc iba tôňu budúceho dobrého, nie sám obraz vecí, nemôže nikdy obeťami, tými istými každého roku, ktoré ustavične donášajú, zdokonaliť tých, ktorí prichádzajú.

10:2  Lebo či by ich už neboli prestali donášať preto, že by už tí, ktorí svätoslúžia, raz očistení, nemali nejakého svedomia hriechov?

10:3  Ale v nich leží upomienka na hriechy rok po roku.

10:4  Lebo nie je možné, aby krv býkov a kozlov odňala hriechy.

10:5  Preto vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a posvätného daru si nechcel, ale si mi ustrojil telo.

10:6  V zápalných obetiach ani v obetiach za hriech si nemal záľuby.

10:7  Vtedy som povedal: Hľa, idem - v záhlaví knihy je napísané o mne -, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu.

10:8  Keď tu vyššie hovorí: Obetí a posvätného daru a zápalných obetí ani obetí za hriech si nechcel ani si v nich nemal záľuby, v obetiach, ktoré sa donášajú podľa zákona,

10:9  potom riekol: Hľa, idem činiť, ó, Bože, tvoju vôľu. Ruší prvé, aby postavil druhé;

10:10  v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy.

10:11  A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy.

10:12  Ale on donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy sa posadil po pravici Božej.

10:13  A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh.

10:14  Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.

10:15  A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal:

10:16  Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle

10:17  a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.

10:18  A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.


Vyzvanie pristúpiť k Bohu pravým srdcom v plnosti viery.
10:19  Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej -

10:20  ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo -

10:21  a veľkého kňaza nad domom Božím,

10:22  pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia

10:23  a telo umyté čistou vodou držme vyznanie nádeje neochvejne, lebo je verný ten, ktorý zasľúbil.

10:24  A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom

10:25  neopúšťajúc svojho shromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň.


Strašné hrešiť po prijatí známosti. Upomenutie na drievnu statnosť.
10:26  Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy,

10:27  ale jakési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protivníkov.

10:28  Keď niekto pohŕdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva zomrie na dvoch alebo na troch svedkov,

10:29  a o koľko, domnievam sa, prísnejšieho trestu bude uznaný za hodného ten, kto zašliapal Syna Božieho a krv smluvy, ktorou bol posvätený, povážil za obecnú a Duchu milosti urobil potupu?!

10:30  Lebo známe toho, ktorý povedal: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. A zase: Pán bude súdiť svoj ľud.

10:31  Strašné je upadnúť do rúk živého Boha.

10:32  Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, ztrpeli ste mnohý boj utrpení,

10:33  keď ste za jedno pohaneniami a súženiami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní.

10:34  Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé.

10:35  Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu.

10:36  Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie.

10:37  Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať.

10:38  A spravedlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša.

10:39  Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.