Druhé dve dosky. Smrť Áronova. Pokolenie Léviho oddelené.
10:1 V tom čase mi riekol Hospodin: Uteš si dve kamenné dosky, jaké boly tie prvé, a vyjdi ku mne sem na vrch a spravíš si truhlu z dreva.
10:2 Napíšem na dosky slová, ktoré boly na tamtých prvých doskách, ktoré si rozbil, a vložíš ich do truhly.
10:3 A tak som spravil truhlu zo šittímového dreva a utesal som dve kamenné dosky, jaké boly tie prvé, a vyšiel som na vrch a dve dosky som niesol vo svojej ruke.
10:4 A napísal na dosky, jako bolo tamto prvé písmo, desať slov, ktoré vám hovoril Hospodin na vrchu zprostred ohňa v deň shromaždenia, a Hospodin ich dal zase mne.
10:5 Potom som sa obrátil a sišiel som s vrchu a vložil som dosky do truhly, ktorú som spravil, a sú tam, tak ako mi prikázal Hospodin.
10:6 A synovia Izraelovi sa rušali z Beerót-bené-jaakána do Mósera. Tam zomrel Áron a tam je i pochovaný, a kňazský úrad konal Eleazár, jeho syn, miesto neho.
10:7 Odtiaľ sa rušali do Gudgody a z Gudgody do Jotbaty, do zeme potokov vody.
10:8 Toho času oddelil Hospodin pokolenie Léviho, aby nosili truhlu smluvy Hospodinovej, a aby stáli pred Hospodinom, aby mu slúžili a aby dávali požehnanie v jeho mene, jako je tomu až do dnešného dňa.
10:9 Preto nemá Lévi podielu a dedičstva so svojimi bratmi. Hospodin je jeho dedičstvom, tak ako mu hovoril Hospodin, tvoj Bôh.
10:10 A ja som stál na vrchu jako v tamtie prvé dni, štyridsať dní a štyridsať nocí. A Hospodin ma vyslyšal i ten raz; nechcel ťa už potom Hospodin zkaziť.
10:11 A Hospodin mi riekol: Vstaň, iď, aby si išiel pred ľudom, aby vošli a zaujali do dedičstva zem, ktorú som prisahal ich otcom, že im ju dám.
Čo žiada Hospodin, dobrý a svätý.
10:12 A tak teraz, Izraelu, čože žiada Hospodin, tvoj Bôh, od teba krome toho, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po všetkých jeho cestách, aby si ho miloval a aby si slúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou,
10:13 aby si ostríhal prikázania Hospodinove a jeho ustanovenia, ktoré ti ja dnes prikazujem na tvoje dobré.
10:14 Hľa, Hospodinove, tvojho Bohove, sú nebesia i nebesia nebies, zem i všetko, čo je na nej.
10:15 A predsa len k tvojim otcom priľnul Hospodin milujúc ich a vyvolil si ich semeno po nich, vás, zo všetkých národov, ako je tomu dnes.
10:16 A preto obrežete neobrezanosť svojho srdca a nezatvrdzujte viacej svojej šije!
10:17 Lebo Hospodin, váš Bôh, je Bohom bohov a Pánom pánov, silný Bôh veľký, premocný a strašný, ktorý nehľadí na osobu človeka ani nevezme úplatného daru,
10:18 ktorý činí súd siroty a vdovy a miluje pohostína dávajúc mu chlieb a odev.
10:19 Preto budete aj vy milovať pohostína, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi.
10:20 Hospodina, svojho Boha, sa budeš báť, jemu budeš slúžiť a jeho sa budeš láskou pridŕžať a na jeho meno budeš prisahať.
10:21 On je tvojou chlúbou a on tvojím Bohom, ktorý učinil s tebou tie veľké a strašné veci, ktoré videly tvoje oči.
10:22 V počte sedemdesiat duší odišli tvoji otcovia dolu do Egypta, a teraz ťa rozmnožil Hospodin, tvoj Bôh, že ťa je ako hviezd na nebesiach čo do množstva.