Neobetovať vadného.
17:1 Nebudeš obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu, ani vola ani dobytčaťa, ovce alebo kozy, na ktorom je nejaká vada alebo jakákoľvek iná zlá vec, lebo je to ohavnosťou Hospodinovi, tvojmu Bohu.
Modlára ukameňovať.
17:2 Keby sa našiel niekto v tvojom strede, v niektorej z tvojich brán, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Bôh, muž alebo žena, kto by činil to zlo v očiach Hospodina, tvojho Boha, že by prestúpil jeho smluvu
17:3 a odíduc slúžil by iným bohom a klaňal by sa im, a to buď slnku buď mesiacu buď už ktorémukoľvek vojsku nebeskému, čoho som neprikázal,
17:4 a keby ti to bolo oznámené, a počul by si o tom, vtedy sa dobre vypýtaš na to. A keď sa presvedčíš, že hľa, je to istotná pravda, že vykonala sa tá ohavnosť v Izraelovi,
17:5 vtedy vyvedieš toho muža alebo tú ženu, ktorí spáchali takú zlú vec, ku svojim bránam, toho muža alebo tú ženu, a ukameňuješ ich, a zomrú.
17:6 Na ústa dvoch svedkov alebo troch svedkov zomrie ten, kto má zomrieť; nezomrie na ústa jedného svedka.
17:7 Ruka svedkov bude prvá na ňom zabiť ho a ruka všetkého ľudu potom, a odpraceš také zlo zo svojho stredu.
Priťažká vec súdna.
17:8 Keby ti bola niektorá vec priťažká v súde medzi krvou a krvou, medzi pravotou a pravotou, medzi ranou a ranou, o čo by bol spor v tvojich bránach, vtedy sa zoberieš a pojdeš hore na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh.
17:9 A prijdeš ku kňazom, Levitom, a k sudcovi, ktorý bude v tých dňoch, a budeš sa pýtať, a oznámia ti slovo súdu.
17:10 A učiníš podľa výroku, ktorý ti oznámia z toho miesta, ktoré vyvolí Hospodin, a budeš pozorovať, aby si učinil všetko tak, ako ťa naučia.
17:11 Podľa znenia zákona, ktorému ťa budú učiť, a podľa súdu, ktorý ti povedia, učiníš, neuchýliš sa od slova, ktoré ti oznámia, ani napravo ani naľavo.
17:12 A človek, ktorý by urobil niečo v spúre, takže by neposlúchol kňaza, ktorý bude stáť nato, aby tam slúžil Hospodinovi, tvojmu Bohu, alebo sudcu, ten človek zomrie, a odpraceš také zlo z Izraela.
17:13 A počuje to všetok ľud, a budú sa báť a nedopustia sa viacej spúry.
Zákon o kráľovi.
17:14 Keď vojdeš do zeme, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, a zaujmeš ju do dedičstva a budeš bývať v nej a povieš: Ustanovím nad sebou kráľa jako všetky národy, ktoré sú vôkol mňa.
17:15 Ustanovíš nad sebou iba toho za kráľa, ktorého si vyvolí Hospodin, tvoj Bôh: niektorého zpomedzi svojich bratov ustanovíš nad sebou za kráľa, nebudeš môcť dať nad seba človeka-cudzozemca, ktorý nie je tvojím bratom.
17:16 Avšak nech si nenadovažuje mnoho koní ani nech neobracia ľudu do Egypta nato, aby rozmnožil svoje kone, keďže vám povedal Hospodin: Nikdy sa viacej navrátite touto cestou.
17:17 Ani si nenaberie mnoho žien, aby sa neodvrátilo jeho srdce od cesty Hospodinovej, ani si nenadováži príliš mnoho striebra a zlata.
17:18 A bude, keď dosadne na trón svojho kráľovstva, že si odpíše tento zákon do knihy zpred kňazov Levitov.
17:19 A bude u neho a bude v ňom čítať po všetky dni svojho života, aby sa učil báť sa Hospodina, svojho Boha, nato, aby ostríhal všetky slová tohoto zákona a tieto ustanovenia, aby ich činil,
17:20 aby sa nepozdvihlo jeho srdce nad jeho bratov a aby sa neodchýlilo od prikázania ani napravo ani naľavo, aby dlho žil vo svojom kráľovstve, on i jeho synovia prostred Izraela.