Biblia


 
 
 

Ezechiel (EZ), Kapitola 12


Spurný dom. Prorok sa obrazne stehuje. I knieža pojde do zajatia; zem bude pustinou.
12:1  A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

12:2  Synu človeka, bývaš prostred spurného domu, ktorí majú oči na to, aby videli, ale nevidia; majú uši, aby počuli, ale nečujú, pretože sú spurný dom.

12:3  A ty, synu človeka, sprav si náradie stehovať sa a stehuj sa vodne pred ich očami a odstehuješ sa so svojho miesta na iné miesto pred ich očami, ak by azda videli, lebo sú spurný dom.

12:4  Vynesieš svoje náradie ako náradie, potrebné pri stehovaní, vodne, pred ich očami a ty vyjdeš večer pred ich očami, jako vychádzajú tí, ktorí sa stehujú do zajatia.

12:5  Pred ich očami si prebor stenu a vynesieš cez ňu.

12:6  Pred ich očami ponesieš na pleci, vynesieš za tmy, svoju tvár zakryješ, aby si nevidel zeme, lebo som ťa dal domu Izraelovmu za čudeso.

12:7  A učinil som tak, ako mi bolo prikázané. Vyniesol som svoje veci jako veci do prestehovania sa, vodne, a večer som si preboril stenu rukou, vyniesol som za tmy, na pleci som niesol pred ich očami.

12:8  Potom ráno stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

12:9  Synu človeka, či ti nepovedali dom Izraelov, ten spurný dom: Čo to robíš?

12:10  Povedz im: Takto hovorí Pán Hospodin: Na knieža vzťahuje sa toto bremä v Jeruzaleme a na celý dom Izraelov, medzi ktorými sú aj oni.

12:11  Povedz: Ja som vaším čudesom; ako som učinil, tak sa učiní im, stehovať sa budú, pojdú do zajatia.

12:12  A knieža, ktoré je v ich strede, ponesie svoje veci na pleci za tmy a vyjde; preboria sa cez múr, aby ho vyviedli cezeň. Zakryje svoju tvár, pretože neuvidí svojím okom zeme.

12:13  A rozostriem na neho svoju sieť, a bude lapený do môjho vleku, a dovediem ho do Babylona, do zeme Chaldejov, ale jej neuvidí a tam zomrie.

12:14  A všetkých, ktorí sú vôkol neho, tú jeho pomoc, i všetky jeho hejná rozmecem vo všetky vetry a budem ich stíhať vytaseným mečom.

12:15  A tak zvedia, že ja som Hospodin, keď ich rozptýlim medzi národy a rozoženiem ich po rôznych krajinách.

12:16  A ponechám z nich nejaký malý počet mužov po meči, po hlade a po more, aby rozprávali všetky svoje ohavnosti medzi národami, kam prijdú, a zvedia, že ja som Hospodin.

12:17  A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

12:18  Synu človeka, svoj chlieb budeš jesť s chvením a svoju vodu budeš piť s trasením a so starosťou.

12:19  A povieš ľudu zeme: Takto hovorí Pán Hospodin o obyvateľoch Jeruzalema v zemi Izraelovej: Svoj chlieb budú jesť v starosti a svoju vodu budú piť v desení, aby spustla jeho, Jeruzalema, zem súc olúpená o svoju plnosť pre ukrutnosť všetkých tých, ktorí bývajú v nej.

12:20  Mestá, teraz obydlené, zpustnú, a zem bude púšťou, a zviete, že ja som Hospodin.

12:21  A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

12:22  Synu človeka, jaké to máte príslovie o zemi Izraelovej, že vraj dni sa preťahujú, a zahynie každé, nesplní sa niktoré videnie?

12:23  Preto im povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: Učiním to, že prestane to príslovie; nebudú ho viacej používať v Izraelovi; ale hovor im: Už sú blízko dni a blízko splnenie každého videnia.

12:24  Lebo už nebude nijakého videnia márneho ani pochlebného veštenia prostred domu Izraelovho.

12:25  Pretože ja som Hospodin; budem hovoriť slovo, ktoré budem hovoriť, a vykoná sa; nebude sa už viacej preťahovať, lebo za vašich dní, spurný dome, budem hovoriť slovo a vykonám ho, hovorí Pán Hospodin.

12:26  A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

12:27  Synu človeka, hľa, dom Izraelov hovoria: Videnie, ktoré on vidí, vzťahuje sa na mnohé dni, a prorokuje na ďaleké časy.

12:28  Preto im povedz: Takto hovorí Pán Hospodin: Nepretiahne sa viacej niktoré z mojich slov; slovo, ktoré budem hovoriť, sa aj vykoná, hovorí Pán Hospodin.