Biblia


 
 
 

Ezdráš (EZD), Kapitola 9


Izrael sa smieša s pohanmi. Cudzie ženy.
9:1  A keď sa to vykonalo, pristúpili ku mne kniežatá a riekli: Neoddelil sa izraelský ľud ani kňazi ani Levitovia od národov zemí, ale robia podľa ich ohavností, podľa ohavností Kananejov, Hetejov, Ferezejov, Jebuzejov, Ammoncov, Moábov, Egypťanov a Amorejov;

9:2  lebo si pobrali, sebe aj svojim synom, z ich dcér za ženy a smiešali sa, sväté semeno, s národami zemí, a ruka kniežat a vrchnostenských osôb bola prvá v tom prestúpení.

9:3  Keď som počul tú vec, roztrhnul som svoje rúcho i svoj plášť a trhal som si vlasy z hlavy i z brady a sedel som zdesený.

9:4  A shromaždili sa ku mne všetci, ktorí sa triasli pred slovami Boha Izraelovho pre také prestúpenie prestehovaných, a ja som tak sedel zdesený až do večernej obeti.


Kajúca modlitba Ezdrášova.
9:5  A v čas večernej obeti som vstal od ponižovania sa majúc roztrhnuté svoje rúcho i svoj plášť a kľakol som na svoje kolená a rozprestrúc svoje ruky k Hospodinovi, svojmu Bohu,

9:6  riekol som: Môj Bože, hanbím sa a stydím pozdvihnúť, môj Bože, svoju tvár k tebe, lebo naše neprávosti sa rozmnožily tak, že sahajú až nad našu hlavu, a naše previnenie narástlo, že sahá až do neba.

9:7  Odo dní svojich otcov sme vo veľkej vine až do tohoto dňa, a pre svoje neprávosti boli sme vydaní my, naši kráľovia i naši kňazi do ruky kráľov zemí, pod meč, do zajatia, na lúpež a v hanbu tvári, jako je tomu i dnes.

9:8  A teraz na malú chvíľku stala sa nám milosť od Hospodina, nášho Boha, aby nám zanechal nejaký zbytok, ktorý unikol záhube, a aby nám dal kolík na mieste svojej svätosti, aby náš Bôh osvietil naše oči a aby nám dal trochu ožiť v našej porobe.

9:9  Lebo sme boli sluhami, a náš Bôh nás neopustil v našej poddanskej službe, ale naklonil k nám milosť pred perzskými kráľmi, aby nám dal ožiť, aby sme vyzdvihli dom svojho Boha a aby sme postavili jeho pustiny, a aby nám dal plot v Judsku a v Jeruzaleme.

9:10  A teraz čo máme povedať, po tom po všetkom, náš Bože? Lebo sme opustili tvoje prikázania,

9:11  ktoré si prikázal skrze svojich služobníkov prorokov povediac: Zem, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedične, je nečistá zem pre nečistotu národov tých zemí, pre ich ohavnosti, ktorými ju naplnili od jedného konca po druhý vo svojej nečistote.

9:12  Preto teraz nedávajte svojich dcér ich synom ani neberte ich dcér svojim synom za ženy a nehľadajte ich pokoja ani ich dobrého a tak až na veky, aby ste sa zmocnili a jedli dobré veci zeme a zanechali ju za dedičstvo svojim synom až na veky.

9:13  A či teraz, po tom po všetkom, čo prišlo na nás pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie, lebo ty, náš Bože, si zdŕžal svoj prút a netrestal si nás tak, ako by boly zaslúžily naše neprávosti, a dal si nám takto aspoň vo zbytku uniknúť záhube;

9:14  nuž, či by sme tedy mali zase zrušiť tvoje prikázania a spriazniť sa s týmito ohavnými národami? Či by si sa potom nemal rozhnevať na nás tak, až by si nás docela zahladil, tak, že by nezostal nikto ani neuniknul?

9:15  Hospodine, Bože Izraelov, ty si spravedlivý, lebo sme pozostali iba uniklý zbytok, ako to dnes vidieť. Hľa, sme pred tebou vo svojom previnení, lebo nemožno preto obstáť pred tebou.