O budúcom pokání Izraelovom. Bôh chce milosrdenstvo a nie obeť. Hriechy kňazov.
6:1 Vo svojej úzkosti ma budú hľadať skoro za rána a povedia: Poďte, a navráťme sa k Hospodinovi, lebo on roztrhal a uzdraví nás, zbil a obviaže nás.
6:2 Obživí nás o dva dni, na tretí deň nás postaví na nohy, a budeme žiť pred jeho tvárou.
6:3 A tak poznajme a žeňme sa poznať Hospodina; jeho východ stojí pevne jako svitanie rána a prijde nám ako dážď, ako jarný dážď, ktorý zvlažuje zem.
6:4 Čo ti mám učiniť, Efraime, čo ti mám učiniť, Júda, keď je vaša dobrota jako ranný oblak a jako rosa, ktorá ide ta skoro za rána?
6:5 Preto som otesával svojimi prorokmi a zabíjal som ich slovami svojich úst, a tvoje súdy sú, jako keď vyjde svetlo.
6:6 Lebo milosrdenstvo chcem a nie obeť, a známosť Božia je nad zápalné obeti.
6:7 Ale oni prestúpili moju smluvu jako Adam; tam sa dopustili nevernosti proti mne.
6:8 Gileád, mesto činiteľov neprávosti, plné stôp krvi.
6:9 A jako lotri čakajú na človeka, tak rota kňazov; vraždia na ceste do Sichema; lebo páchajú mrzkosť.
6:10 V dome Izraelovom vidím hroznú vec; tam smilní Efraim, zanečistil sa Izrael.
6:11 I Júda, aj tebe je určená žatva, keď dovediem zpät zajatie svojho ľudu.