Biblia


 
 
 

Izaiáš (IZ), Kapitola 47


O zkaze Babylona a príčiny toho.
47:1  Sostúp a sadni do prachu, panno, dcéro Babylona! Seď na zemi! Nebude už pre teba trónu, dcéro Chaldejov! Lebo ťa už nebudú viacej volať nežnou a rozkošnou.

47:2  Len sa chyť žernova a meľ múku; odhrň svoj závoj, zodvihni vlečku, odkry svoje lýtka, broď sa cez rieky!

47:3  Tvoja nahota bude odkrytá, aj sa bude vidieť tvoja mrzkosť. Pomstím sa a nestretnem človeka, ktorý by ťa chcel brániť.

47:4  Hovorí náš vykupiteľ, ktorého meno je Hospodin Zástupov, Svätý Izraelov.

47:5  Seď mlčky a vojdi do tmy, dcéro Chaldejov, lebo ťa už nebudú viacej volať paňou kráľovstiev!

47:6  Bol som sa rozhneval na svoj ľud, poškvrnil som svoje dedičstvo a vydal som ich do tvojej ruky; nepreukázala si im milosrdenstva. Učinila si to, aby ťažko doľahlo tvoje jarmo na starca, veľmi.

47:7  A riekla si: Budem na veky paňou, takže si nesložila týchto vecí vo svojom srdci; nepamätala si na to, jaký to bude mať koniec.

47:8  A tak teraz počuj toto, ty rozkošnico, ktorá sedíš bezpečne, ktorá hovoríš vo svojom srdci: Ja som, a niet viacej krome mňa; nebudem sedieť vdova ani nepoznám siroby.

47:9  Ale prijde na teba to oboje náhle, jedného dňa, siroba i vdovstvo, v plnej miere prijde na teba, oboje a to aj pri množstve tvojich čarov, pri veľkej sile tvojich bosoráctiev,

47:10  lebo sa nadeješ na svoju zlosť a hovoríš: Nikto ma nevidí. Práve tvoja múdrosť a tvoja vedomosť ťa prevrátila. A preto si riekla vo svojom srdci: Ja som, a niet viacej krome mňa.

47:11  A tak prijde na teba zlé, ktoré nebudeš vedieť zažehnať čarami, a pripadne na teba zkaza, ktorú nebudeš môcť smieriť, a prijde razom na teba búrka, tak čo nezvieš.

47:12  Nože sa postav so svojimi bosoráctvami a s množstvom svojich čarov, ktorými si sa namáhala od svojej mladosti! Ak by si azda mohla prospieť, ak by si zastrašila!

47:13  Ustala si od množstva svojich rád. Nože nech sa postavia a nech ťa zachránia tí, ktorí rozrezávajú nebesia, ktorí hľadia na hviezdy, ktorí oznamujú na každý mesiac, čo bude, nech ťa zachránia od toho, čo prijde na teba!

47:14  Hľa, budú jako strnisko, ktoré spáli oheň! Nevytrhnú svojej duše z moci plameňa; nezostane ani uhlia zohriať sa ani vatry posedieť pri nej.

47:15  Takí ti budú aj tvoji kupci, s ktorými si sa namáhala od svojej mladosti; každý bude blúdiť v svoju stranu: nebude toho, kto by ťa zachránil.