Nehľadieť na osobu. O chudobných a bohatých. V prikázaniach niet rozdielu.
2:1 Moji bratia, nemajte viery nášho Pána Ježiša Krista, Pána slávy, v hľadení na osobu.
2:2 Lebo keby vošiel do vášho shromaždenia muž so zlatým prsteňom a v nádhernom rúchu, a keby vošiel aj chudobný v špinavom rúchu,
2:3 a pozreli by ste na toho, ktorý má na sebe to nádherné rúcho, a povedali by ste mu: Ty si pekne sadni tuto, a chudobnému by ste povedali: Ty stoj tamto, alebo sadni si sem pod moju podnož,
2:4 či nie je tak urobený rozdiel medzi vami, a či ste sa nestali sudcami zlých myšlienok?
2:5 Počujte, moji milovaní bratia! Či si Bôh nevyvolil chudobných tohoto sveta za bohatých vo viere a za dedičov kráľovstva, ktoré zasľúbil tým, ktorí ho milujú?
2:6 Ale vy ste zneuctili chudobného! Či nie sú to práve bohatí, ktorí vás potláčajú silou a ktorí vás vláčia pred súdy?
2:7 Či nie sú to oni, ktorí sa rúhajú krásnemu a dobrému menu, ktoré bolo vzývané nad vami?
2:8 Pravda, ak plníte kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba, dobre robíte;
2:9 ale ak hľadíte na osobu, robíte hriech, a zákon vás kára jako priestupníkov
2:10 Lebo ten, kto by zachoval celý zákon a klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým.
2:11 Lebo ten, kto povedal: Nezcudzoložíš! povedal i: Nezabiješ! ak tedy necudzoložíš, ale vraždíš, si priestupníkom zákona.
2:12 Tak hovorte a tak robte jako takí, ktorí máte byť súdení zákonom slobody.
2:13 Lebo súd bude nemilosrdný tomu, kto neučinil milosrdenstva. Milosrdenstvo sa chváli proti súdu.
Mŕtva a démonská viera. Abrahám a Rachab príkladom.
2:14 Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru, a nemá skutkov? Či ho azda tá viera môže spasiť?
2:15 A keby brat alebo sestra boli nahí a nemali by denného pokrmu,
2:16 A keby im niekto z vás povedal: Iďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa, a keby ste im nedali toho, čo je potrebné telu, čo to osoží?
2:17 Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v sebe.
2:18 Ale niekto povie: Ty máš vieru a ja mám skutky. Ukáž mi svoju vieru bez skutkov, a ja ti ukážem svoju vieru zo svojich skutkov.
2:19 Ty že veríš, že je jeden Bôh? Dobre robíš. Aj démoni veria a trasú sa.
2:20 Ale či chceš zvedieť, ó, prázdny človeče, že viera bez skutkov je mŕtva?
2:21 Či nebol Abrahám, náš otec, ospravedlnený zo skutkov donesúc obeťou svojho syna Izáka na oltár?
2:22 Tedy vidíš, že viera spoluúčinkovala s jeho skutkami a že viera bola dokonaná zo skutkov.
2:23 A naplnilo sa písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť, a bol nazvaný priateľom Božím.
2:24 Tak teda vidíte, že sa človek ospravedlňuje zo skutkov a nie samo z viery.
2:25 Tak podobne aj smilnica Rachab, či nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a súrne ich vyslala inou cestou?
2:26 Lebo jako je telo bez ducha mŕtve, tak je i viera bez skutkov mŕtva.