Biblia


 
 
 

Ján (JAN), Kapitola 12


Mária pomaže Pána. Židia sa opät radia proti nemu.
12:1  A tak šesť dňami pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde bol Lazar, ten, ktorý to bol zomrel a ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych,

12:2  a pripravili mu tam večeru, pri čom Marta posluhovala, a Lazar bol jedným z tých, ktorí s ním spolu sedeli za stolom.

12:3  A Mária vzala funt masti z pravého a drahocenného nardu a pomazala nohy Ježišove a poutierala nohy Ježišove svojimi vlasmi, a dom sa naplnil vôňou masti.

12:4  A jeden z jeho učeníkov, Judáš, syn Šimonov, ten Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal:

12:5  Prečo sa tá masť nepredala za tristo denárov, a nedalo sa chudobným?

12:6  Ale nepovedal toho preto, že by sa bol staral o chudobných, ale preto, že bol zlodej a mal mešec a to, čo sa dalo do neho, nosil.

12:7  Vtedy povedal Ježiš: Nechaj ju, zachovala to ku dňu môjho pohrabu;

12:8  lebo veď chudobných máte vždycky so sebou, ale mňa nemáte vždycky.

12:9  Vtedy sa dozvedel veľký zástup zo Židov, že je tam, a prišli nie len pre Ježiša, ale tiež aby videli Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych.

12:10  Ale najvyšší kňazi sa uradili, aby aj Lazara zabili,

12:11  pretože mnohí zo Židov odchádzali pre neho a uverili v Ježiša.


Pánovo slávnostné vtiahnutie do Jeruzalema.
12:12  Keď potom nasledujúceho dňa počul veliký zástup, ktorý bol prišiel na sviatok, že ide Ježiš do Jeruzalema,

12:13  nabrali palmových letorastov a vyšli proti nemu a volali: Hosanna, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraelov!

12:14  A Ježiš najdúc osľa sadol si naň, ako je napísané:

12:15  Neboj sa, dcéro Siona! Hľa, tvoj Kráľ prichádza jazdiac na osľati.

12:16  Toho prv neznali jeho učeníci, ale keď bol Ježiš oslávený, vtedy sa rozpamätali, že to bolo napísané o ňom, a vykonali mu to.

12:17  Vtedy svedčil zástup, ktorý bol s ním, keď vyvolal Lazara z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych.

12:18  A preto aj vyšiel proti nemu zástup, pretože počuli, že učinil ten div.

12:19  Vtedy si povedali farizeovia: Vidíte, že nič neosožíte, hľa celý svet odišiel za ním.


Gréci. Pšeničné zrno. Hlas z neba. Keď budem povýšený. Svetlo.
12:20  A boli tam niektorí z tých Grékov, ktorí chodievali hore do Jeruzalema, aby sa tam pomodlili na sviatok.

12:21  Tí tedy pristúpili k Filipovi, tomu z Galilejskej Betsaidy, a prosili ho a vraveli: Pane, chceme vidieť Ježiša.

12:22  A Filip prišiel a povedal to Andrejovi, a zase Andrej a Filip to povedali Ježišovi.

12:23  Ale Ježiš im odpovedal a riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka.

12:24  Ameň, ameň vám hovorím, ak nezomrie pšeničné zrno, keď padne do zeme, zostane ono samotné; ale ak zomrie, donesie mnoho užitku.

12:25  Kto má rád svoju dušu, ztratí ju, a kto nenávidí svoju dušu na tomto svete, zachová ju do večného života.

12:26  Ak mne niekto slúži, nech mňa nasleduje; a kde som ja, tam bude aj môj služobník. A jestli mne niekto slúži, toho bude ctiť Otec.

12:27  Teraz je moja duša rozrušená, a čo mám povedať: Otče, vyprosti ma z tejto hodiny? Ale veď preto som prišiel k tejto hodine.

12:28  Otče, osláv svoje meno! Vtedy prišiel hlas z neba: Aj som oslávil aj zase oslávim.

12:29  Vtedy zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní zase hovorili: Anjel mu čosi hovoril.

12:30  Ježiš odpovedal a riekol: Nie pre mňa sa stal ten hlas, ale pre vás.

12:31  Teraz je súd tohoto sveta; teraz bude knieža tohoto sveta von vyvrhnuté.

12:32  A ja, keď budem povýšený od zeme, všetkých potiahnem k sebe.

12:33  Ale to hovoril dávajúc na znanie, akou smrťou mal zomrieť.

12:34  Vtedy mu odpovedal zástup: My sme počuli zo zákona, že Kristus zostáva na veky, a jako ty hovoríš, že Syn človeka musí byť povýšený? Kto je to ten Syn človeka?

12:35  Na to im povedal Ježiš: Ešte krátky čas je svetlo s vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezachvátila tma. A ten, kto chodí vo tme, nevie, kam ide.

12:36  Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla. To povedal Ježiš a potom odišiel a skryl sa pred nimi.


Napriek tak mnohým znameniam neverili. Príčiny.
12:37  A hoci učinil tak mnoho divov pred nimi, neverili v neho,

12:38  aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril našej kázni? A rameno Pánovo komu je zjavené?

12:39  Preto nemohli veriť, že zase povedal Izaiáš:

12:40  Oslepil ich oči a zatvrdil ich srdce, aby očami nevideli, srdcom nerozumeli a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil.

12:41  To povedal Izaiáš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom.

12:42  No, zároveň aj mnohí z kniežat uverili v neho, ale pre farizeov nevyznávali, aby neboli vyobcovaní zo synagógy,

12:43  lebo viacej milovali slávu ľudí ako slávu Božiu.


Ježišovo opätovné samosvedoctvo. Kto mňa vidí. Kto verí vo mňa. Kto mnou pohŕda.
12:44  A Ježiš zvolal a povedal: Ten, kto verí vo mňa, neverí vo mňa, ale v toho, ktorý ma poslal;

12:45  a kto mňa vidí, vidí toho, ktorý ma poslal.

12:46  Ja som prišiel svetlo na svet, aby nikto, kto verí vo mňa, nezostal vo tme.

12:47  A keby niekto počul moje slová a neuveril by, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel nato, aby som súdil svet, ale aby som spasil svet.

12:48  Kto mnou pohŕda a neprijíma mojich slov, ten má, kto by ho súdil - slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň;

12:49  lebo ja som nehovoril sám od seba, ale ten, ktorý ma poslal, sám Otec, mi prikázal, čo mám povedať a čo hovoriť.

12:50  A viem, že jeho prikázanie je večný život. Čo tedy ja hovorím, ako mi povedal Otec, tak hovorím.