U hrnčiara. Kajúcim dáva milosť; nekajúcich tresce.
18:1 Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi od Hospodina povediac:
18:2 Vstaň a sídeš do domu hrnčiarovho, a tam ti dám počuť svoje slová.
18:3 A sišiel som do domu hrnčiarovho. A hľa, práve robil prácu na kruhoch.
18:4 A nádoba, ktorú robil z hliny, zahubila sa v ruke hrnčiarovej. Vtedy začal znova a spravil z nej inú nádobu, jakú sa priam ľúbilo hrnčiarovi spraviť.
18:5 A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:
18:6 Či by som vám nemohol urobiť, ako urobil tento hrnčiar, dome Izraelov? hovorí Hospodin. Hľa, jako hlina v ruke hrnčiara, takí ste aj vy v mojej ruke, dome Izraelov.
18:7 Keď voľakedy hovorím o niektorom národe alebo o niektorom kráľovstve, že ho idem vyplieniť, rozboriť a zahubiť
18:8 a jestli sa ten národ odvráti od svojej zlosti, proti ktorému som to hovoril, budem ľutovať zlého, ktoré som mu myslel učiniť.
18:9 A zase keď voľakedy hovorím o niektorom národe alebo o niektorom kráľovstve, že ho idem vybudovať a vysadiť,
18:10 a jestli bude robiť to, čo je zlé v mojich očiach, nepočúvajúc na môj hlas, budem ľutovať dobrého, o ktorom som povedal, že mu ho učiním.
Zatvrdilosť Izraelova. Zabudol na svojho Boha.
18:11 A tak teraz nože povedz mužom Júdovým a proti obyvateľom Jeruzalema a rec: Takto hovorí Hospodin: Hľa, ja strojím proti vám zlé a vymýšľam zhubný výmysel proti vám. Nože sa navráťte každý od svojej zlej cesty a robte tak, aby boly vaše cesty dobré i vaše skutky!
18:12 Ale oni povedali: Márne! Lebo my pojdeme za svojimi myšlienkami a budeme robiť každý umienenosť svojho zlého srdca.-
18:13 Preto takto hovorí Hospodin: Nože sa pýtajte medzi národami, kto kedy slýchal také veci? Veľkú vec hroznú spáchala panna Izraelova!
18:14 Či aj opustí niekto, odíduc od skaly na poli, čistú vodu zo snehu Libanona? Či sa azda zahubia cudzie vody studené, tečúce?
18:15 Lebo môj ľud ma zabudol; kadia márnostiam, ktoré pôsobia to, že klesajú na svojich cestách, na večných drahách, chodiac chodníkami, cestou, nie nasypanou a urovnanou,
18:16 tak, aby som obrátil ich zem na pustinu, na večný odiv. Každý, kto pojde cez ňu, zhrozí sa a bude krútiť hlavou.
18:17 Rozptýlim ich ako východný vietor pred nepriateľom; pohliadnem na nich chrbtom a nie tvárou v deň ich záhuby.
Úklady proti Jeremiášovi. Modlitba proti nim.
18:18 A povedali: Poďte a vymyslime nejaké výmysly proti Jeremiášovi, lebo nezahynie zákon od kňaza a rada od múdreho ani slovo od proroka. Poďte a porazme ho jazykom a nepozorujme na niktoré jeho slová!
18:19 Pozoruj, Hospodine, na mňa ušima a počuj hlas tých, ktorí sa pravotia so mnou.
18:20 Či sa má odplácať za dobré zlým? Lebo vykopali mojej duši jamu. Rozpomeň sa, že som stál pred tvojou tvárou, aby som hovoril o nich dobré, aby som odvrátil od nich tvoju prchlivosť.
18:21 Preto daj ta ich synov hladu a vydaj ich moci meča, a nech sú ich ženy osirelé a vdovy, a ich mužovia nech sú povraždení od smrti, ich mládenci pobití mečom v boji.
18:22 Nech sa počuje krik z ich domov, keď náhle dovedieš na nich čatu nepriateľa. Lebo vykopali jamu, aby ma lapili a ukryli mojim nohám osídla.
18:23 Ale ty, Hospodine, znáš každú ich radu o mne, ktorá cieli na smrť. Nepokry a tak neodpusti ich neprávosti a ich hriechu nevytri zpred svojej tvári, ale nech klesnú pred tvojou tvárou; v čas svojho hnevu konaj s nimi.