Job odmieta reči Cófarove. Hospodin spravuje svet múdre a po svojej vôli.
12:1 A Job odpovedal a riekol:
12:2 Skutočná pravda, že ste vy ľudia, a že s vami zomrie múdrosť.
12:3 I ja mám srdce, rozum, ako vy: neležím padlý ďalej od vás, a u koho by nebolo podobného poznania?
12:4 Za posmech som svojmu vlastnému priateľovi; človek, ktorý volával k Bohu, a ohlasoval sa mu; za posmech je spravedlivý a bezúhonný.
12:5 Opovrhnutou fakľou, podľa mienky toho, kto žije bezpečne, je ten, kto stojí blízko tých, ktorých noha klesá.
12:6 Bezstarostné sú stány lúpežníkov a nádejné tých, ktorí popudzujú silného Boha, tých, ktorých uvedie Bôh do svojej ruky.
12:7 Ale nože sa opýtaj hoci hoväda, a poučí ťa, a nebeského vtáka, a oznámi ti,
12:8 alebo hovor zemi, a poučí ťa, a budú ti o tom rozprávať ryby mora.
12:9 Ktoré zo všetkého toho by nevedelo, že to učinila ruka Hospodinova?!
12:10 V ktorého ruke je duša každého toho, čo je živé, jako i duch každého tela človeka!
12:11 Či azda ucho nezkúša slov, ako ďasno si ochutnáva pokrm?
12:12 Pri starcoch je múdrosť a pri ľuďoch dlhého veku rozumnosť.
12:13 U neho je múdrosť a hrdinská sila; jeho je rada a rozumnosť.
12:14 Hľa, sborí, a nepostaví sa; zavrie človeka, a neotvorí sa.
12:15 Hľa, zahatí vody, a vyschnú, a keď ich pošle, podvrátia zem.
12:16 U neho je sila i bytie; jeho je ten, kto blúdi, i ten, kto uvodí do bludu.
12:17 Vodí radcov za sebou bosých a zo sudcov robí bláznov.
12:18 Rozväzuje kázeň kráľov a pútajúc ich pripasuje opasok na ich bedrá.
12:19 Uvodí kňazov v nerozum a vyvracia mocných.
12:20 Odníma rty ľuďom, ktorí sa na ne spoliehajú, a berie starcom rozumný súd.
12:21 Vylieva potupu na kniežatá a uvoľňuje opasok mocných.
12:22 Odkrýva hlboké veci zo tmy a vyvodí tôňu smrti na svetlo.
12:23 Zveličuje národy a hubí ich; rozširuje národy a zavodí ich.
12:24 Odníma srdce hlavám ľudu zeme a činí to, aby blúdili po púšti, tam, kde niet cesty.
12:25 Tápajú vo tme a nemajú svetla, a pôsobí to, aby blúdili jako opilý.