Job narieka na tešiteľov na trápenie a opisuje svoje skrúšenie od Boha.
16:1 Zase odpovedal Job a riekol:
16:2 Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci.
16:3 Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš?
16:4 I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou!
16:5 Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. -
16:6 Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa?
16:7 Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu
16:8 a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári.
16:9 Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.
16:10 Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.
16:11 Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom.
16:12 Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč.
16:13 Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem.
16:14 Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák.
16:15 Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu.
16:16 Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti.
16:17 Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá.
16:18 Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku!
16:19 I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach.
16:20 Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu.
16:21 Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho!
16:22 Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.