Cófar zastáva seba i priateľov. Osud bezbožníka. Job tedy zaiste bezbožný.
20:1 A odpovedal Cófar Naamatský a riekol:
20:2 Tak tedy moje myšlienky ma nútia odpovedať, a to zato, že to súri vo mne.
20:3 Kázeň, ktorá vrhá potupu na mňa, čujem, a duch mi káže odvetiť z môjho umu.
20:4 Či ty vieš to, čo bolo od veku, odkedy Bôh postavil človeka na zemi:
20:5 že plesanie bezbožných je len hen z blízka, a že radosť pokrytca trvá len na chvíľu?
20:6 Keby jeho pýcha vystúpila až do neba, a jeho hlava keby sa dotkla oblaku,
20:7 jednako zahynie na večnosť ako jeho lajno. Tí, ktorí ho vídali, povedia: Kam sa podel?
20:8 Zaletí jako sen, a nenajdú ho, a bude zahnaný jako videnie noci.
20:9 Oko, ktoré ho vídalo, neuvidí ho viacej, ani ho viacej neuzrie jeho miesto.
20:10 Jeho synovia budú hľadať priazne chudobných, a jeho ruky navrátia jeho nespravedlivo nadobudnutý majetok.
20:11 Jeho kosti sú plné vlahy jeho mladosti; ale to všetko spolu s ním ľahne do prachu.
20:12 Ak sladí v jeho ústach zlosť, a on ju utajuje pod svojím jazykom,
20:13 šetrí ju a neopustí jej, ale ju zdržuje medzi svojimi ďasnami:
20:14 jeho pokrm sa premení v jeho črevách, na žlč jedovatých hadov v jeho vnútornostiach.
20:15 Pohltil majetok, ale ho vyvráti; silný Bôh ho vyženie z jeho brucha.
20:16 Bude ssať jed ľútych hadov; jazyk vretenice ho zabije.
20:17 Nebude smieť vidieť potoky, rieky tokov medu a mlieka.
20:18 Navráti cudziu prácu únavnú a nezhltne, jako i majetok, ktorý získal zámenou, a nebude plesať.
20:19 Lebo drvil, opúšťal chudobných; olúpil dom, a nevystavil ho.
20:20 Lebo neznal pokoja vo svojom lone a tak ani nezachráni ničoho zo svojich vzácností.
20:21 Nezostalo ničoho z jeho žrádla; preto ani nepotrvá jeho dobré.
20:22 V plnosti jeho dostatku bude mu úzko; každá ruka utrápeného prijde na neho.
20:23 Nech len má, čím by naplnil svoje brucho; Bôh pošle na neho páľu svojho hnevu a dá to pršať na neho pri jeho pokrme.
20:24 Bude utekať pred železnou zbraňou; medené lučište ho prebodne.
20:25 Vytasí meč, ale vyjde z jeho vlastného tela, a lesklá oceľ vyjde z jeho žlči, kým budú na ňom hrôzy smrti.
20:26 Samá tma je skrytá pre jeho poklady; strávi ho oheň, ktorý nebol rozdúchaný, a spasie ostatok v jeho stáne.
20:27 Nebesia odhalia jeho neprávosť, a zem povstane proti nemu.
20:28 Odstehuje sa úroda jeho domu; rozplynie sa to všetko v deň jeho hnevu.
20:29 To je podiel bezbožného človeka od Boha a dedičstvo, pririeknuté mu od silného Boha.