Biblia


 
 
 

Jób (JOB), Kapitola 24


Job vyčituje skutky a šťastie bezbožníkov dokladajúc, že pri tom pri všetkom je Bôh spravedlivý; tresce svojím časom.
24:1  Prečo nie sú od Všemohúceho ukryté časy, a prečo tí, ktorí ho znajú, nevidia jeho dní?

24:2  Bezbožníci prenášajú medze, lúpežne zajímajú stádo a pasú.

24:3  Sebe odháňajú osla sirôt; berú do zálohu vola vdovy.

24:4  Vychyľujú chudobných z cesty, a biedni zeme sa musia skrývať všetci dovedna.

24:5  Hľa, jako divokí osli na púšti vychádzajú po svojej práci hľadajúc korisť skoro za rána. Púšť mu dáva chlieb pre jeho deti.

24:6  Na poli žnú jeho miešaný krm, a paberkujú vinicu bezbožníka.

24:7  Nahí nocujú, bez rúcha, a nieto prikrytia na zime.

24:8  Moknú od dažďa vrchov a nemajúc iného útočišťa objímajú skalu.

24:9  Olupujú sirotu o prsia, a to, čo je na biednom, berú do zálohu,

24:10  takže musia chodiť nahí, bez odevu, a hladní tí, ktorí nosia snopy.

24:11  Medzi ich múrami tlačia olej; šliapu hrozno v prešoch a sú smädní.

24:12  Ľudia z mesta vzdychajú, a duša ranených volá o pomoc. A Bôh tomu nečiní prietrže.

24:13  Oni sú z tých, ktorí sa protivia svetlu; neznajú jeho ciest ani nezotrvávajú na jeho chodníkoch.

24:14  Na úsvite povstáva vrah; zabíja biedneho a chudobného a vnoci je ako zlodej.

24:15  A oko cudzoložníka striehne na mrak a hovorí: Neuvidí ma oko. A zakrýva tvár.

24:16  Za tmy podkopáva domy; vodne sa zamykajú; neznajú svetla.

24:17  Lebo im všetkým dovedna je ráno tôňou smrti, pretože znajú hrôzy temna smrti.

24:18  Ľahký je na povrchu vody; ich diel je zlorečený na zemi; neobráti sa viacej na cestu viníc.

24:19  Jako sucho i horúco pohlcujú snežné vody, tak i hrob tých, ktorí hrešia.

24:20  Zabudne ho život matky; sladnúť bude červom; nebude viacej spomínaný, a tak bude neprávosť zlomená jako strom,

24:21  ten, kto spása, pohlcuje neplodnú, ktorá nerodí, a vdove nečiní dobrého.

24:22  A tak zachvacuje mocných vo svojej sile; keď povstane, nikto neverí v život.

24:23  Bôh mu dáva, aby žil bezpečne a spoľahol sa; ale jeho oči pozorujú na ich cesty.

24:24  Keď sa povýšia voľačo málo, hneď ich neni, a sú snížení; uchvátení sú jako všetci iní a skosení sú jako vŕšok klasu.

24:25  A jestli nie je tak, kde kto mi dokáže, že som luhal? A nech obráti moju reč na nič!