Job majstrovsky zamieta reči Bildadove. Opisuje múdrosť a moc Božiu.
26:1 Zase odpovedal Job a riekol:
26:2 Čo si pomohol tomu, kto nemá sily? Jako si zachránil rameno, ktoré nemá vlády?
26:3 Čo si poradil tomu, kto nemá múdrosti? A dal si hojne poznať pravú podstatu vecí!
26:4 Komu si zvestoval slová? A čí dych to vyšiel z teba?
26:5 Duchovia mŕtvych sa svíjajú bolesťou pod vodami aj ich spoluobyvatelia.
26:6 Priepasť šeola je nahá pred ním, a nieto prikrytia abaddonu.
26:7 Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom.
26:8 Zaväzuje vody do svojich oblakov, a neroztrhne sa oblak pod nimi.
26:9 Drží ukrytú tvár svojho trónu; rozťahuje nad ním svoj oblak;
26:10 ustanovil medze na povrchu vody do kruhu až potiaľ, kde končí svetlo so tmou.
26:11 Stĺpy nebies sa trasú a trnú od jeho žehrania.
26:12 Svojou silou búri more a svojím umom drtí Rahaba.
26:13 Od jeho ducha nebesia báj; jeho ruka prebodne dlhého hada.
26:14 Hľa, to sú výbežky jeho ciest. A jaký je to ešte len šepot toho, čo sme počuli o ňom! A hromu jeho hrdinskej sily kto porozumie?!