Človek objaví drahý kov i drahokam.
28:1 Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;
28:2 železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.
28:3 Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.
28:4 Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.
28:5 Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.
28:6 Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,
28:7 chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;
28:8 nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.
28:9 Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;
28:10 rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;
28:11 hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo...
Múdrosť je Božia.
28:12 Ale kde sa nájde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
28:13 Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.
28:14 Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.
28:15 Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.
28:16 Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.
28:17 Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.
28:18 Nespomína sa koral a kryštal, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.
28:19 Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.
28:20 A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
28:21 Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.
28:22 Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.
28:23 Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.
28:24 Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.
28:25 Keď robil vetru váhu a meral vody mierou
28:26 robiac dažďu právo a cestu blesku hromov,
28:27 vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.
28:28 A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.