Job zlorečí dňu svojho narodenia.
3:1 Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu.
3:2 A tak odpovedal Job a riekol:
3:3 Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo.
3:4 Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť;
3:5 nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa!
3:6 Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov!
3:7 Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie!
3:8 Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána!
3:9 Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory,
3:10 pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí.
Ľutuje, že nezomrel, prv ako sa narodil.
3:11 Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul?
3:12 Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval?
3:13 Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj,
3:14 s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny,
3:15 alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom.
3:16 Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla?
3:17 Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce.
3:18 Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča.
3:19 Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána.
Načo vraj dáva Bôh utrápenému svetlo a život.
3:20 Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?!
3:21 Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov?
3:22 Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob?
3:23 Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia?
3:24 Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda,
3:25 pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.
3:26 Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.