Jobovo terajšie poníženie a jeho potupa; volá na Boha, ktorý sa neohlasuje.
30:1 A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.
30:2 A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda.
30:3 Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte,
30:4 ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ich pokrmom.
30:5 Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja,
30:6 takže museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál.
30:7 Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne,
30:8 synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme.
30:9 A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou.
30:10 Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári,
30:11 pretože Bôh rozviazal moju tetivu a ztrápil ma; preto odvrhli úzdu pred mojou tvárou.
30:12 Po pravici povstáva mladá sberba; podrážajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby.
30:13 Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej zkaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka.
30:14 Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka.
30:15 Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak.
30:16 A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytily ma dni trápenia.
30:17 Noc vrtá moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neležia zaháľajúc.
30:18 Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne.
30:19 Vrhol ma do blata, takže som podobný prachu a popolu.
30:20 Volám k tebe, Bože, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa.
30:21 Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa.
30:22 Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky.
30:23 Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý.
30:24 Len že či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc.
30:25 Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným.
30:26 Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak.
30:27 Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišly na mňa dni trápenia.
30:28 Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaždení a volám o pomoc.
30:29 Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov.
30:30 Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.
30:31 A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.