Vekom mladší Elíhu horlí, že nemúdre hovorili i Jobovi priatelia i Job.
32:1 Vtedy prestali tí traja mužovia odpovedať Jobovi, pretože bol spravedlivý vo svojich očiach.
32:2 Ale tu sa rozpálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rám-ov, na Joba sa rozpálil jeho hnev, pretože ospravedlňoval svoju dušu skôr než Boha.
32:3 I na jeho troch priateľov sa rozpálil jeho hnev, pretože nenašli odpovedi a odsudzovali Joba.
32:4 A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretože boli starší vekom než on.
32:5 A vidiac Elíhu, že niet odpovedi v ústach tých troch mužov, rozpálil sa jeho hnev.
32:6 A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem,
32:7 a povedal som: Nech hovorí vek a množstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť.
32:8 Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.
32:9 Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu.
32:10 Preto hovorím: Nože počuj mňa, nech i ja poviem, čo viem!
32:11 Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som až na vašu umnosť, dokiaľ nevyzkúmate slov.
32:12 A bedlivo som vás pozoroval, a hľa, nie je toho, kto by pokarhal Joba, kto by z vás odpovedal na jeho reči.
32:13 Aby ste nepovedali: Našli sme múdrosť: Silný Bôh ho bude stíhať, nie človek!
32:14 Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu neodpoviem vašimi slovami.
32:15 Zľakli sa; neodpovedajú viacej; pošly im slová.
32:16 A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, neodpovedajú viacej?
32:17 Odpoviem i ja svoj diel; poviem i ja to, čo viem.
32:18 Lebo som plný slov; soviera ma duch môjho lona.
32:19 Hľa, moja hruď je ako víno, ktoré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa rozpuknúť.
32:20 Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; otvorím svoje rty a budem odpovedať.
32:21 Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi.
32:22 Lebo neviem pochlebovať. Rýchle by ma vychvátil ten, ktorý ma učinil!