Biblia


 
 
 

Jób (JOB), Kapitola 41


Nikto neostojí pred Bohom. Pokračuje o leviatánovi.
41:1  Hľa, nádej človeka na neho je klamná. Alebo či sa dokonca už i na jeho pohľad rúti na zem?

41:2  Nikto nie je taký smelý, ani len aby ho zobudil. A kde kto potom sa postaví predo mnou?!

41:3  Kto ma kedy predišiel voľačím, aby som odplatil? Čokoľvek je pod všetkými nebesami, je moje.

41:4  Nebudem mlčať o jeho údoch o sile a kráse jeho ustrojenia.

41:5  Kto odkryje povrch jeho rúcha? S dvojitou svojou úzdou kto pristúpi?

41:6  Kto otvorí vráta jeho tvári? Okolo jeho zubov je strach.

41:7  Pýchou ryhy jeho štítov; každý je privrený jako tesná pečať.

41:8  Jeden prilieha k druhému tak, že vzduch nevojde medzi ne.

41:9  Každý ľne pevne k druhému; držia sa spolu a neodstávajú od seba.

41:10  Jeho kýchanie žiari svetlom a jeho oči sú jako riasy rannej zory.

41:11  Z jeho úst vychádzajú fakle; uletujú ohnivé iskry.

41:12  Z jeho chriapov vychádza dym; je to jako vrúci kotol a horiaca sitina.

41:13  Jeho dych rozpaľuje uhlie, a plameň vychádza z jeho úst.

41:14  V jeho šiji prebýva sila, a pred ním výskoky uteká strach.

41:15  Kusy jeho mäsa pevne sa držia. Všetko je na ňom ako uliate, ani sa nepohne.

41:16  Jeho srdce je uliate jako z kameňa, a je uliate, pevné jako spodný žernov.

41:17  Jeho dvihnutia sa boja i najsilnejší; zlyhajú od zdrtenia.

41:18  Keby ho niekto dostihol mečom, jeho meč neostojí, ani kopija ani strela ani pancier.

41:19  Považuje železo za slamu, za hnilé drevo meď.

41:20  Strela z luku ho nepohne na útek; kamene z praku sa mu obrátia na plevy.

41:21  Kyjak považuje za suché steblo; smeje sa šramotu kopije.

41:22  Pod ním je ostrie črepu; stelie hrot, ako čo by to bolo na blato.

41:23  Pôsobí, aby vrela hlbina jako hrniec; robí more nádobou strojenej masti.

41:24  Za ním svieti draha; považuje priepasť za bezvládne šediny.

41:25  Nie je mu podobného na zemi; ktorý by bol učinený tak, bez strachu.

41:26  Smele pozrie na čokoľvek vysoké; je kráľom nad všetkými šelmami.