Job sa kaja.
42:1 Vtedy odpovedal Job Hospodinovi a riekol:
42:2 Viem, že môžeš všetko, a že ti nemôže byť prekazený niktorý úmysel.
42:3 Že kto je to, kto zahaľuje radu bez známosti? Preto vyznávam, že nerozumiem. Sú to predivné veci, nad môj rozum; a neznám toho.
42:4 Počuj, prosím, a ja budem hovoriť; budem sa ťa pýtať, a ty mi oznám!
42:5 Doteraz som bol iba počul o tebe; ale teraz ťa vidí moje oko.
42:6 Preto zavrhujem a ľutujem, a to v prachu a v popole.
Hospodin tresce priateľov Jobových. Za svoju vinu majú obetovať, a Job sa má za nich modliť.
42:7 A stalo sa, keď už bol hovoril Hospodin Jobovi tie slová, že riekol Hospodin Elifazovi Témanskému: Môj hnev horí proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, pretože ste nehovorili o mne toho, čo je pravé, jako môj služobník Job.
42:8 A tak teraz si vezmite sedem juncov a sedem baranov a iďte k môjmu služobníkovi Jobovi a obetujte zápalnú obeť za seba, a môj služobník Job sa bude modliť za vás; lebo len jeho tvár prijmem, aby som vám neučinil zlého, lebo nehovorili ste o mne toho, čo je pravé, jako môj služobník Job.
42:9 A tak išli, Elifaz Témanský, Bildad Šuchský a Cófar Naamatský, a učinili tak, ako im hovoril Hospodin, a Hospodin prijal tvár Jobovu.
Hospodin nahradí Jobovi dvojnásobne.
42:10 A Hospodin navrátil to, čo bolo odňaté Jobovi, keď sa modlil za svojho priateľa. A Hospodin pridal všetkého toho, čo mal Job, dvojnásobne.
42:11 A tak prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry jako i všetci, ktorí ho znali pred tým, a jedli s ním chlieb v jeho dome a mali s ním sústrasť a tešili ho nad všetkým tým zlým, ktoré bol Hospodin uviedol na neho. A dali mu každý jednu kesítu peňazí a každý jednu zlatú obrúčku.
42:12 A Hospodin požehnal posledok života Jobovho, viac ako bol požehnal jeho počiatok. A mal štrnásť tisíc kusov drobného stáda, a šesť tisíc veľblúdov, tisíc párov volov a tisíc oslíc.
42:13 A mal sedem synov a tri dcéry,
42:14 z ktorých prvú pomenoval Jemina a druhú pomenoval voňavá Kassia a tretiu pomenoval Kérenhappuch.
42:15 A nenašlo sa takých krásnych žien, ako boly dcéry Jobove v celej zemi. A ich otec im dal dedičstvo medzi ich bratmi.
42:16 A Job žil potom sto štyridsať rokov a videl svojich synov a synov svojich synov, štyri pokolenia.
42:17 A tak zomrel Job súc starý a sýty dňov.