Štedrosť, opatrnosť, pilnosť; pamätať, že je všetko márnosť.
11:1 Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho najdeš.
11:2 Daj čiastku siedmim, ba i ôsmim, lebo nevieš, čo jaké zlo bude na zemi.
11:3 Keď sa naplnia oblaky, vylievajú dážď na zem, a keď padne strom na juh alebo keď na sever, na mieste, na ktoré padne strom, tam je.
11:4 Ten, kto pozoruje na vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude žať.
11:5 Ako nevieš, čo ktorá je cesta vetra, jako rastú kosti v živote tehotnej, tak ani neznáš diela Boha, ktorý činí všetko.
11:6 Za rána sej svoje semeno a večer nedaj odpočinutia svojej ruke, lebo nevieš, ktoré sa lepšie hodí, toto a či tamto, alebo či je oboje jednako dobré.
11:7 Sladké je svetlo a dobré očiam vidieť slnko.
11:8 Lebo keby aj mnoho rokov žil človek, nech sa raduje v nich vo všetkých a nech pamätá na dni temnosti, lebo ich bude mnoho. Všetko, čo prišlo, je márnosť.
Výstraha pred ľahkomyseľnosťou v mladosti.
11:9 Raduj sa tedy, mládenče, vo svojej detskej mladi, a nech ťa obveseľuje tvoje srdce vo dňoch tvojej mladosti, a choď po cestách svojho srdca a podľa videnia svojich očí, ale vedz, že ťa Bôh pre to pre všetko privedie na súd.
11:10 Preto odstráň hnev od svojho srdca a odvráť zlé od svojho tela, lebo detstvo a ranná mladosť je márnosť.