Biblia


 
 
 

Lukáš (LUK), Kapitola 14


Vodnateľný.
14:1  A stalo sa, keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi z kniežat farizeov jesť chlieb, že oni, farizeovia, ho pozorovali.

14:2  A hľa, bol pred ním nejaký vodnateľný človek.

14:3  A Ježiš odpovedal a riekol zákonníkom a farizeom: Či sa smie v sobotu uzdravovať a či nie?

14:4  Ale oni mlčali. A on pochytiac človeka uzdravil ho a prepustil.

14:5  A im povedal: Ktorého z vás osol alebo vôl padne do jamy a nevytiahne ho hneď v sobotný deň?

14:6  A nemohli mu odpovedať na to.


O skromnosti, vyberanie miesta. Dobročinnosť.
14:7  A pozvaným povedal podobenstvo pozorujúc, ako si vyberali predné miesta, a riekol im:

14:8  Keďby si bol od niekoho pozvaný na svadbu, nesadaj si na predné miesto, aby snáď nebol od neho pozvaný aj niekto vzácnejší ako ty,

14:9  a neprišiel, kto teba i tamtoho pozval, a nepovedal ti: Daj tomuto miesto, a vtedy by si započal s hanbou zaujímať najposlednejšie miesto.

14:10  Ale keď ťa pozvú, iď a sadni si na posledné miesto, aby, keď prijde ten, kto ťa pozval, povedal ti: Priateľu, sadni si vyššie! Vtedy budeš mať chválu pred všetkými svojimi spolustolujúcimi.

14:11  Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený: a kto sa ponižuje, bude povýšený.

14:12  A povedal aj tomu, ktorý ho pozval: Keď strojíš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani svojich príbuzných ani bohatých súsedov, aby ťa snáď aj oni zato tiež nepozvali, a mal by si odplatu.

14:13  Ale keď robíš hostinu, povolaj chudobných, chromých, krivých a slepých

14:14  a budeš blahoslavený, pretože ti nemajú čím odplatiť, lebo ti bude odplatené pri vzkriesení spravedlivých.


Podobenstvo o veľkej večeri.
14:15  Keď to počul ktorýsi zo spolustolujúcich, povedal mu: Blahoslavený, kto jie chlieb v kráľovstve Božom!

14:16  Ale on mu povedal: Nejaký človek urobil veľkú večeru a pozval mnohých.

14:17  A v hodinu večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo je už všetko hotové.

14:18  Ale oni sa začali všetci jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím vyjsť a vidieť ho. Prosím ťa, omluv ma!

14:19  A iný povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich zkúsiť. Prosím ťa, omluv ma.

14:20  A zase iný povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prijsť.

14:21  A sluha navrátiac sa zvestoval to svojmu pánovi. Vtedy sa rozhneval domáci pán a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchle do ulíc a uličiek mesta a uveď sem chudobných, chromých, krivých a slepých!

14:22  A sluha povedal: Pane, stalo sa, jako si nariadil, a ešte je miesto.

14:23  A pán povedal sluhovi: Vyjdi na cesty a medzi ploty a prinúť vojsť, aby sa naplnil môj dom!

14:24  Lebo hovorím vám, že niktorý z tamtých pozvaných mužov neokúsi mojej večere.


Nasledovanie Krista. Veža. Kráľ, idúci do boja. Soľ.
14:25  A išly s ním mnohé zástupy, a on obrátiac sa povedal im:

14:26  Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom.

14:27  A kto nenesie svojho kríža a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.

14:28  Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť?

14:29  Aby snáď, keď by položil základ a nemohol dovŕšiť, nezačali všetci, ktorí by to videli, vysmievať sa mu

14:30  a hovoriť: Tento človek začal staväť a nemohol dovŕšiť.

14:31  Alebo ktorý kráľ idúc proti inému kráľovi do boja nesadne prv a neporadí sa, či môže s desať tisícami stretnúť sa s tým, ktorý s dvadsať tisícami ide na neho?

14:32  Lebo ak nie, vtedy, keď ešte bude ďaleko, pošle posolstvo a bude prosiť o pokoj.

14:33  Tak teda každý z vás, kto sa nezrieka všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

14:34  Soľ je dobrá, ale ak by soľ ztratila svoju slaň, čím ju napravia?

14:35  Ani do zeme ani do hnoja sa nehodí; von ju vyhadzujú. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!