Vodnateľný.
14:1 A stalo sa, keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi z kniežat farizeov jesť chlieb, že oni, farizeovia, ho pozorovali.
14:2 A hľa, bol pred ním nejaký vodnateľný človek.
14:3 A Ježiš odpovedal a riekol zákonníkom a farizeom: Či sa smie v sobotu uzdravovať a či nie?
14:4 Ale oni mlčali. A on pochytiac človeka uzdravil ho a prepustil.
14:5 A im povedal: Ktorého z vás osol alebo vôl padne do jamy a nevytiahne ho hneď v sobotný deň?
14:6 A nemohli mu odpovedať na to.
O skromnosti, vyberanie miesta. Dobročinnosť.
14:7 A pozvaným povedal podobenstvo pozorujúc, ako si vyberali predné miesta, a riekol im:
14:8 Keďby si bol od niekoho pozvaný na svadbu, nesadaj si na predné miesto, aby snáď nebol od neho pozvaný aj niekto vzácnejší ako ty,
14:9 a neprišiel, kto teba i tamtoho pozval, a nepovedal ti: Daj tomuto miesto, a vtedy by si započal s hanbou zaujímať najposlednejšie miesto.
14:10 Ale keď ťa pozvú, iď a sadni si na posledné miesto, aby, keď prijde ten, kto ťa pozval, povedal ti: Priateľu, sadni si vyššie! Vtedy budeš mať chválu pred všetkými svojimi spolustolujúcimi.
14:11 Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený: a kto sa ponižuje, bude povýšený.
14:12 A povedal aj tomu, ktorý ho pozval: Keď strojíš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani svojich príbuzných ani bohatých súsedov, aby ťa snáď aj oni zato tiež nepozvali, a mal by si odplatu.
14:13 Ale keď robíš hostinu, povolaj chudobných, chromých, krivých a slepých
14:14 a budeš blahoslavený, pretože ti nemajú čím odplatiť, lebo ti bude odplatené pri vzkriesení spravedlivých.
Podobenstvo o veľkej večeri.
14:15 Keď to počul ktorýsi zo spolustolujúcich, povedal mu: Blahoslavený, kto jie chlieb v kráľovstve Božom!
14:16 Ale on mu povedal: Nejaký človek urobil veľkú večeru a pozval mnohých.
14:17 A v hodinu večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo je už všetko hotové.
14:18 Ale oni sa začali všetci jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím vyjsť a vidieť ho. Prosím ťa, omluv ma!
14:19 A iný povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich zkúsiť. Prosím ťa, omluv ma.
14:20 A zase iný povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prijsť.
14:21 A sluha navrátiac sa zvestoval to svojmu pánovi. Vtedy sa rozhneval domáci pán a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchle do ulíc a uličiek mesta a uveď sem chudobných, chromých, krivých a slepých!
14:22 A sluha povedal: Pane, stalo sa, jako si nariadil, a ešte je miesto.
14:23 A pán povedal sluhovi: Vyjdi na cesty a medzi ploty a prinúť vojsť, aby sa naplnil môj dom!
14:24 Lebo hovorím vám, že niktorý z tamtých pozvaných mužov neokúsi mojej večere.
Nasledovanie Krista. Veža. Kráľ, idúci do boja. Soľ.
14:25 A išly s ním mnohé zástupy, a on obrátiac sa povedal im:
14:26 Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom.
14:27 A kto nenesie svojho kríža a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.
14:28 Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť?
14:29 Aby snáď, keď by položil základ a nemohol dovŕšiť, nezačali všetci, ktorí by to videli, vysmievať sa mu
14:30 a hovoriť: Tento človek začal staväť a nemohol dovŕšiť.
14:31 Alebo ktorý kráľ idúc proti inému kráľovi do boja nesadne prv a neporadí sa, či môže s desať tisícami stretnúť sa s tým, ktorý s dvadsať tisícami ide na neho?
14:32 Lebo ak nie, vtedy, keď ešte bude ďaleko, pošle posolstvo a bude prosiť o pokoj.
14:33 Tak teda každý z vás, kto sa nezrieka všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.
14:34 Soľ je dobrá, ale ak by soľ ztratila svoju slaň, čím ju napravia?
14:35 Ani do zeme ani do hnoja sa nehodí; von ju vyhadzujú. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!