Akého práva používa Pán.
20:1 A stalo sa jedného z tých dní, keď učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, že si zastali k nemu najvyšší kňazi a zákonníci so staršími
20:2 a povedali mu: Povedz nám, akou mocou a jakým právom toto činíš, alebo kto ti dal tú moc?
20:3 A on odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam jednu vec, a povedzte mi:
20:4 Krst Jánov bol z neba a či z ľudí?
20:5 A oni uvažovali medzi sebou a vraveli: Ak povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili?
20:6 A keď povieme: Z ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján bol prorok.
20:7 Tak odpovedali, že nevedia, odkiaľ.
20:8 A Ježiš im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto činím.
O prenajatej vinici.
20:9 A začal hovoriť ľudu toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinárom a odcestoval na dlhé časy.
20:10 A svojím časom poslal k vinárom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinári ho nabili a poslali s prázdnym.
20:11 A poslal druhého sluhu. Oni však i toho nabili a zohaviac poslali s prázdnym.
20:12 Potom poslal i tretieho. Ale oni aj toho zranili a vyhodili von.
20:13 Vtedy povedal pán vinice: Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna, dozaista, keď uvidia toho, budú sa hanbiť.
20:14 Ale vinári, keď ho videli, rozmýšľali medzi sebou a povedali si: Toto je dedič, poďte, zabime ho, aby bolo dedičstvo naše.
20:15 A vyhodili ho von z vinice a zabili. Čo im tedy urobí pán vinice?
20:16 Prijde a zahladí tých vinárov a vinicu dá iným. A keď to počuli. povedali: Nech sa nestane!
20:17 Ale on pozrel na nich a povedal: A čože je tedy to, čo je napísané, že kameň, ktorí zavrhli stavitelia, učinený je hlavou uhla?
20:18 Každý, kto padne na ten kameň, rozmliaždi sa, a na koho by on padol, toho rozdlávi.
20:19 A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali v tú hodinu vztiahnuť na neho ruky, ale sa báli ľudu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo.
O dani.
20:20 A striehnuc ho poslali k nemu úkladníkov, ktorí sa pokrytecky pretvárali za spravedlivých, aby ho pochytili v reči a potom vydali vrchnosti a moci vladárovej.
20:21 A opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, vieme, že dobre hovoríš a učíš a nehľadíš na osobu, ale jako je pravda, ceste Božej učíš;
20:22 či nám sluší dávať cisárovi daň a či nesluší?
20:23 Ale on prezrel ich podvod a povedal im: Čo ma pokúšate?
20:24 Ukážte mi denár, čí má obraz a nápis? A oni povedali: Cisárov.
20:25 A on im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo Božie, Bohu.
20:26 A nemohli ho lapiť za slovo pred ľudom a podiviac sa jeho odpovedi umĺkli.
Jesto zmŕtvychvstanie.
20:27 A pristúpili niektorí zo sadúceov, ktorí popierajú a hovoria, že nieto vzkriesenia, a opýtali sa ho a riekli:
20:28 Učiteľu, Mojžiš nám napísal: Keby zomrel niekomu brat, ktorý má ženu, a zomrel by bezdetný, aby si vzal jeho brat jeho ženu, a vzbudil svojmu bratovi semeno.
20:29 Nuž bolo sedem bratov. A prvý oženiac sa zomrel bezdetný,
20:30 a tak si vzal ženu druhý, ale i ten zomrel bezdetný.
20:31 I tretí si ju vzal, a tak podobne i všetci siedmi a nezanechali detí a pomreli.
20:32 Naposledy po všetkých zomrela i žena.
20:33 Pri zmŕtvychvstaní teda ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu.
20:34 A Ježiš im povedal: Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú sa;
20:35 ale tí, ktorí budú uznaní za hodných dojsť tamtoho veku a vzkriesenia z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať,
20:36 lebo ani zomrieť nebudú viacej môcť, lebo budú rovní anjelom a budú synmi Božími, pretože budú synmi vzkriesenia.
20:37 A že mŕtvi vstávajú z mŕtvych, to aj Mojžiš ukázal pri onom kri, keď nazýva Pána Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jakobovým.
20:38 Nuž a Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo jemu všetci žijú.
20:39 Vtedy odpovedali niektorí zo zákonníkov a riekli: Učiteľu, dobre si povedal.
20:40 A viacej sa ho neopovážili nič opytovať.
Čí syn je Kristus. Výstraha pred zákonníkmi.
20:41 A povedal im: Ako to hovoria, že Kristus je synom Dávidovým?
20:42 Veď aj sám Dávid hovorí v knihe žalmov: Riekol Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
20:43 dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh!
20:44 Dávid ho tedy nazýva Pánom, a jakože je potom jeho synom?
20:45 A keď počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:
20:46 Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom krásnom rúchu a milujú pozdravovania na trhoch a prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;
20:47 ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhej modlitby. Tým sa dostane tým prísnejšieho odsúdenia.