Biblia


 
 
 

Lukáš (LUK), Kapitola 24


Anjeli svedčia o Pánovom vzkriesení.
24:1  No, potom v prvý deň týždňa hlboko za svitu prišly k hrobu nesúc voňavé veci, ktoré prihotovily. A išly s nimi aj niektoré iné ženy.

24:2  A našly kameň odvalený od hrobu.

24:3  A keď vošly do vnútra, nenašly tela Pána Ježiša.

24:4  A stalo sa v tom, čo boly nad tým celé bezradné, že hľa, dvaja mužovia sa postavili vedľa nich v rúchu, skvejúcom sa jako blesk.

24:5  A keď sa naľakaly a sklonily tvár k zemi, povedali im: Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?

24:6  Niet ho tu, ale vstal. Rozpamätajte sa, jako vám hovoril, keď ešte bol v Galilei,

24:7  keď povedal, že Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí, byť ukrižovaný a tretieho dňa vstať z mŕtvych.

24:8  Vtedy sa rozpamätaly na jeho slová.

24:9  A keď sa navrátily od hrobu, zvestovaly to všetko tým jedonástim a všetkým ostatným.

24:10  A bola to Mária Magdaléna a Johana a Mária Jakobova a tie ostatné s nimi, ktoré to hovorily apoštolom.

24:11  Ale tie ich slová sa im zdaly jako bájka, a neverili im, tým ženám.

24:12  A Peter vstanúc bežal k hrobu. A keď sa nahnul, videl povoje ležať samé, a odišiel sám v sebe diviac sa tomu, čo sa to stalo.


Na ceste do Emausa.
24:13  A hľa, dvaja z nich išli toho istého dňa do mestečka, vzdialeného šesťdesiat honov od Jeruzalema, ktoré sa menuje Emaus.

24:14  A tí sa shovárali medzi sebou o všetkom tom, čo sa to udialo.

24:15  A stalo sa v tom, keď sa tak shovárali a spolu sa navzájom dopytovali, že i sám Ježiš sa priblížil a išiel s nimi.

24:16  Ale ich oči boly držané, aby ho nepoznali.

24:17  A povedal im: Aké sú to veci, o ktorých idúci rozjímate medzi sebou a ste smutní?

24:18  A jeden z nich, ktorému bolo meno Kleofáš, odpovedal a riekol mu: Či ty jediný pohostíniš v Jeruzaleme, ktorý si nezvedel, čo sa v ňom stalo po tieto dni?

24:19  A on im povedal: A čože? A oni mu povedali: Čo sa stalo s Ježišom Nazarejským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutku i v slove pred Bohom a pred všetkým ľudom,

24:20  a jako ho vydali najvyšší kňazi a naše kniežatá, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho.

24:21  A my sme sa nadejali, že on je ten, ktorý ide vykúpiť Izraela. No, tomu všetkému je toto už tretí deň, ako sa to stalo.

24:22  Ale i z nás niektoré ženy, ktoré boly za svitu pri hrobe, naplnily nás úžasom,

24:23  ktoré nenajdúc jeho tela prišly a hovorily, že aj videnie anjelov videly, ktorí vraj hovoria, že žije.

24:24  Potom odišli niektorí z našich k hrobu a našli všetko tak, ako aj tie ženy povedaly, ale jeho nevideli.

24:25  A on im povedal: Ó, nesmyselní a spozdilí srdcom veriť všetkému tomu, čo hovorili proroci!

24:26  Či to azda nemusel trpieť Kristus a tak vojsť do svojej slávy?

24:27  A započnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov vykladal im, čo kde vo všetkých písmach je napísané o ňom.

24:28  A tak sa priblížili k mestečku, do ktorého išli, a on sa robil tak, že pojde ďalej.

24:29  Ale oni ho prinútili hovoriac: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva, a deň sa už nachýlil! A tak vošiel, aby zostal s nimi.

24:30  A stalo sa, keď si sadol s nimi za stôl, že vzal chlieb a dobrorečil a lámal a podával im.

24:31  A v tom sa otvorily ich oči, a poznali ho, a on zmiznul od nich.

24:32  Vtedy povedali jeden druhému: Či nehorelo v nás naše srdce, keď nám hovoril na ceste a keď nám otváral písma?

24:33  A vstali v tú istú hodinu a navrátili sa do Jeruzalema. A našli shromaždených tých jedonástich aj tých, ktorí boli s nimi,

24:34  ktorí hovorili, že Pán skutočne vstal, a že sa ukázal Šimonovi.

24:35  A oni zase rozprávali, čo zkúsili na ceste, a jako ho poznali pri lámaní chleba.


Pán sa zjaví v strede svojich učeníkov.
24:36  A keď hovorili o tom, sám Ježiš sa postavil medzi nimi a povedal im: Pokoj Vám!

24:37  Ale oni, celí naľakaní a prestrašení, domnievali sa, že vidia ducha.

24:38  A on im povedal: Prečo ste predesení, a prečo vzchádzajú také myšlienky vo vašom srdci?

24:39  Vidzte moje ruky i moje nohy, že som ja sám, ten istý. Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kostí, a jako vidíte, že ja mám.

24:40  A to povediac ukázal im ruky a nohy.

24:41  A keď ešte neverili od radosti a divili sa, povedal im: Či tu máte niečo na jedenie?

24:42  A oni mu podali kúsok pečenej ryby a medového plásta.

24:43  A vzal a pojedol pred nimi.

24:44  A povedal im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiž že sa musí naplniť všetko, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žalmoch.

24:45  Vtedy otvoril ich um, aby rozumeli písmam.

24:46  A povedal im: Tak je napísané, a tak musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych tretieho dňa,

24:47  a musí byť kázané v jeho mene pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národami počnúc od Jeruzalema.

24:48  A vy ste toho svedkami.

24:49  A hľa, ja posielam zasľúbenie svojho Otca na vás, a vy buďte v meste Jeruzaleme, dokiaľ nebudete odiati do moci z výsosti.


Vstúpenie na nebo.
24:50  Potom ich vyviedol von až do Betánie a pozdvihnúc svoje ruky dal im požehnanie.

24:51  A stalo sa v tom, keď ich žehnal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba.

24:52  A oni pokloniac sa mu navrátili sa do Jeruzalema s velikou radosťou.

24:53  A boli po celý čas v chráme a chválili Boha a dobrorečili mu. Ameň.