Pán učí pri mori. Rozsievač.
4:1 A zase započal učiť pri mori. A shromaždil sa k nemu veliký zástup, takže vošiel do lode a sedel na mori, a všetok zástup bol pri mori na zemi.
4:2 A učil ich mnohému v podobenstvách a hovoril im vo svojom učení:
4:3 Počujte! Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval.
4:4 A stalo sa v tom, ako rozsieval, že jedno padlo vedľa cesty. A prileteli nebeskí vtáci a sozobali ho.
4:5 A iné padlo na skalnaté miesto, kde nemalo mnoho zeme, a hneď vzišlo, lebo nemalo hlbokosti zeme.
4:6 Ale keď vyšlo slnce, vyhorelo a preto, že nemalo koreňa, vyschlo.
4:7 A zase iné padlo do tŕnia, a vzišlo tŕnie a udusilo ho, a nedalo užitku.
4:8 A opät iné padlo do dobrej zeme a vydalo užitok vzchádzajúc a rastúc, a donieslo niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto.
4:9 A hovoril im: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!
4:10 A keď bol sám, opýtali sa ho tí, ktorí boli okolo neho, s tými dvanástimi, na tie podobenstvá.
4:11 A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách,
4:12 aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa asnáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy.
4:13 A rečie im: Či nerozumiete tomu podobenstvu? A jakože potom porozumiete všetkým podobenstvám?
4:14 Rozsievač seje slovo.
4:15 A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach.
4:16 A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú,
4:17 lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia.
4:18 A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo,
4:19 ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez užitku.
4:20 A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto.
Svieca. Zem rodí sama od seba. Horčičné zrno.
4:21 A vravel im: Či azda ide svieca nato, aby ju postavili pod nádobu alebo pod posteľ a či nie nato, aby ju postavili na svietnik?
4:22 Lebo nič nie je tak skryté, čo by nemalo byť zjavené, ani nebolo ukryté, ale tiež iba nato, aby vyšlo na javo.
4:23 Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje!
4:24 A vravel im: Vidzte, čo čujete! Jakou mierou meriate, takou vám bude odmerané a pridané bude vám počúvajúcim.
4:25 Lebo kto má, tomu bude dané, a kto nemá, od toho sa vezme i to, čo nemá.
4:26 A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem
4:27 a spával by a vstával vodne i vnoci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako;
4:28 lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase.
4:29 A keď dozreje plod, hneď pošle srp, lebo sa dostanovila žatva.
4:30 A vravel: Čomu máme pripodobniť kráľovstvo Božie? Alebo jakým podobenstvom ho máme zobraziť?
4:31 Je ako horčičné zrno, ktoré, keď sa poseje na zem, je menšie od všetkých semien, ktoré sú na zemi;
4:32 ale keď sa zaseje, vzchádza a býva väčšie od všetkých zelín a ženie veliké letorasty, takže pod jeho tôňou môžu si nebeskí vtáci robiť hniezda.
4:33 A mnohými takými podobenstvami im hovoril slovo, tak ako mohli počuť.
4:34 No, bez podobenstva im nehovoril, ale osobitne vykladal svojim učeníkom všetko.
Pán utíši more.
4:35 A riekol im toho dňa, keď už bol večer: Prejdime na druhú stranu!
4:36 A zanechajúc zástup vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi. A boly s ním aj iné lode.
4:37 Vtedy povstala veliká búrka od vetra, a vlny sa tak valily do lode, že sa až naplňovala.
4:38 A on bol v zálodí a spal na poduške. A zobudili ho a povedali mu: Učiteľu, či nedbáš, že hynieme?
4:39 A prebudiac sa pokarhal vietor a povedal moru: Mlč, umĺkni! A prestal vietor, a nastalo veľké ticho.
4:40 A povedal im: Čo ste takí bojazliví? Či ešte nemáte viery?
4:41 A veľmi sa báli a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ho i vietor i more poslúchajú?!