Biblia


 
 
 

Marek (MAR), Kapitola 6


Pánom pohŕdli v jeho domove.
6:1  Potom vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny, a jeho učeníci išli za ním.

6:2  A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, žasli a hovorili: Odkiaľ to tento má? A jaká je to múdrosť, ktorá mu je daná, že aj také divy sa dejú skrze jeho ruky?

6:3  Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom.

6:4  A Ježiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine, medzi príbuznými a vo svojom dome.

6:5  A nemohol tam učiniť nijaký div, krome čo na niekoľkých chorých vzložil ruky a uzdravil ich.

6:6  A podivil sa ich nevere. A chodil vôkol po mestečkách a učil.


Vyslanie apoštolov.
6:7  A povolal si k sebe tých dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dával im moc nad nečistými duchami

6:8  a prikázal im, aby nebrali ničoho na cestu krome samej palice, ani kapsy ani chleba ani peňazí do opasku,

6:9  ale aby mali sandále podviazané a aby neobliekali dvoje sukieň.

6:10  A hovoril im: Kdekoľvek vojdete do domu, tam ostaňte, dokiaľ vôbec odtiaľ nevyjdete.

6:11  A ktoríkoľvek by vás neprijali ani vás nechceli počuť, idúc odtiaľ vytraste i ten prach zpod svojich nôh im na svedoctvo. Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude Sodomänom a Gomoranom v súdny deň ako tomu mestu.

6:12  Vtedy vyšli a kázali, aby činili pokánie.

6:13  A vyháňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali.


Rozličná mienka o Pánovi.
6:14  A počul o tom kráľ Heródes (lebo jeho meno sa bolo stalo všeobecne známym) a hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci.

6:15  Jedni totiž hovorili, že je Eliáš, a iní hovorili, že je prorok alebo jako jeden z prorokov.

6:16  Ale keď to počul Heródes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕtvych.


Zavraždenie Jána Krstiteľa.
6:17  Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, pretože si ju bol vzal za ženu.

6:18  Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata.

6:19  Lež Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla,

6:20  lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval.

6:21  Ale keď prišiel príhodný deň, keď na deň svojho narodenia robil Heródes svojim veľmožom, generálom a popredným Galilee hostinu,

6:22  a keď ta vošla dcéra tej istej Heródiady a tancovala, zaľúbila sa Heródesovi aj spoluhodovníkom; a kráľ povedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti.

6:23  A prisahal jej: Čo len budeš žiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo až do polovice môjho kráľovstva.

6:24  A ona vyšla a povedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riekla: Hlavu Jána Krstiteľa.

6:25  Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riekla: Chcem, aby si mi naskutku dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.

6:26  A kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a pre spoluhodovníkov nechcel ju odbyť.

6:27  Preto kráľ hneď poslal kata a rozkázal doniesť hlavu Jánovu.

6:28  A on odišiel, sťal ho v žalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi.

6:29  A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕtve telo a položili ho do hrobu.


Návrat učeníkov a nasýtenie piatich tisícov.
6:30  A apoštolovia sa sišli k Ježišovi a zvestovali mu všetko, čo činili a čo učili.

6:31  A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, a nemali kedy ani jesť.

6:32  A odplavili sa na lodi na pusté miesto osobitne.

6:33  A zástupy ich videly, že idú preč, a mnohí ho poznali. A sbehli sa ta pešo zo všetkých tých miest a predišli ich a shromaždili sa k nemu.

6:34  A keď vyšiel Ježiš z lode, videl veliký zástup ľudí a bolo mu ich ľúto, pretože boli jako ovce, nemajúce pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam.

6:35  A keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Miesto je tu pusté, a už je veľa hodín.

6:36  Rozpusti ich, aby odišli do okolných dvorov poľných a do osád a nakúpili si chleba, lebo nemajú čo jesť.

6:37  Ale on odpovedal a riekol im: Dajte im vy jesť! A povedali mu: Či máme odísť a nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?

6:38  A on im povedal: Koľko chlebov máte? Iďte a pozrite! A keď zvedeli, riekli: Päť a dve ryby.

6:39  Vtedy ich rozkázal usadiť všetkých po stolových skupinách na zelenej tráve.

6:40  A položili sa v hriadkových oddeleniach po sto a po päťdesiat.

6:41  Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby kládli pred nich, aj tie dve ryby rozdelil všetkým.

6:42  A jedli všetci a nasýtili sa.

6:43  A nasbierali kúskov plných dvanásť košov, aj z tých rýb.

6:44  A tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päť tisíc mužov.


Pán chodí po mori.
6:45  A hneď prinútil svojich učeníkov, aby vošli do lode a predišli ho na druhú stranu k Betsaide, kým vraj on rozpustí zástup.

6:46  A rozlúčiac sa s nimi odišiel na vrch modliť sa.

6:47  A keď bol večer, bola loď prostred mora, a on sám na zemi.

6:48  A keď ich videl trápiť sa veslovaním (lebo mali odporný vietor proti sebe), prišiel k nim okolo štvrtej stráže vnoci chodiac po mori a chcel ich obísť.

6:49  Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, domnievali sa, že je to obluda, a skríkli,

6:50  lebo ho všetci videli a poľakali sa. Ale hneď prehovoril s nimi a povedal im: Dúfajte, ja som, nebojte sa!

6:51  A vyšiel k nim do lode, a vietor utíchol. A žasli v sebe prenáramne a divili sa,

6:52  lebo neboli porozumeli pri tých chleboch, ale ich srdce bolo zostalo zatvrdnuté.


Pán uzdravuje v Genezarete.
6:53  A keď sa preplavili, prišli do Genezaretskej zeme a tam pristáli.

6:54  A keď vyšli z lode, hneď ako ho poznali,

6:55  pobehali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na ležiskách ta, kde počuli, že je.

6:56  A kamkoľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na tržiskách kládli nemocných a prosili ho, žeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť, a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.