Rozhovor s dcérami Jeruzalema.
6:1 Kam išiel tvoj milý, ó, ty najkrásnejšia medzi ženami? Kam sa obrátil tvoj milý? A budeme ho hľadať s tebou.
6:2 Môj milý sostúpil do svojej zahrady, k záhonom vonín, aby pásol v zahradách a aby trhal ľalie.
6:3 Ja som svojho milého, a môj milý je môj, ktorý pasie medzi ľaliami.
Krásy Nevesty, cirkvi, čistá jako slnce.
6:4 Krásna si ty, moja priateľko, jako mesto Tirca, pekná jako Jeruzalem, strašná jako voje s práporami.
6:5 Odvráť svoje oči odo mňa, lebo ma vzrušujú; tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s vrchu Gileáda;
6:6 tvoje zuby jako stádo oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa, z ktorých každá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila,
6:7 jako polovica granátového jablka tvoja slucha zpod tvojho závoja.
6:8 Šesťdesiat ich je kráľovien a osemdesiat ženín, a mladiciam neni počtu;
6:9 ale iba jedna je moja holubica, moja bezvadná, jediná svojej matky, vyvolená tej, ktorá ju porodila. Videly ju dcéry a blahoslavily ju, kráľovny a ženiny, a chválily ju.
6:10 Kto je to tá, ktorá vyzerá jako ranná zora, krásna jako mesiac, čistá jako slnce, strašná jako voje s práporami?
6:11 Sišla som do orechovej zahrady pozrieť ovocie údolia, pozrieť, či kvitne vinič, či kvitnú granátové jablone.
6:12 Nevedela som, len keď ma presadila moja duša medzi vozy môjho kniežatského ľudu.