Biblia


 
 
 

Príslovia (PRI), Kapitola 1


Načo sú tieto príslovia. Bázeň Hospodinova. Posluch.
1:1  Príslovia Šalamúna, syna Dávidovho, izraelského kráľa,

1:2  poznať múdrosť a kázeň, porozumieť slovám rozumnosti,

1:3  dosiahnuť kázne rozumu, spravedlivosti, súdu a priamosti,

1:4  dať prostým opatrnosť, mládencovi známosť a dômyselnosť.

1:5  Nech čuje múdry a priberie naučenia, a rozumný tak nadobudne schopnosti spravovať.

1:6  Sú to veci na porozumenie prísloviu a podobenstvu, slovám múdrych a ich záhadným rečiam hlbokým.

1:7  Bázeň Hospodinova je počiatkom známosti; múdrosťou a kázňou pohŕdajú blázni.

1:8  Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.

1:9  Lebo to bude ľúbezným vencom tvojej hlave a ozdobnou reťazou tvojmu hrdlu.


Nespolčovať sa so zlými, nedychtiť po zisku.
1:10  Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ!

1:11  Keby ti riekli: Nože poď s nami; nastrojíme krvi úklady; skryjeme sa proti nevinnému bez príčiny;

1:12  pohltíme ich živých ako peklo a bezúhonných ako tých, ktorí sostupujú do jamy;

1:13  najdeme rôzny majetok drahocenný; naplníme svoje domy korisťou.

1:14  Vrhni svoj los medzi nami; všetci budeme mať jeden mešec.

1:15  Môj synu, nechoď na cestu s nimi; zdrž svoju nohu od ich chodníka!

1:16  Pretože ich nohy bežia ku zlému, a ponáhľajú sa vyliať krv.

1:17  Lebo veď nadarmo sa rozprestiera sieť pred očami ktoréhokoľvek okrýdlenca.

1:18  Ale oni úkladia svojej vlastnej krvi; skrývajú sa proti svojim dušiam.

1:19  Také sú cesty každého, kto dychtí po zisku; zisk odníma dušu svojho pána.


Volanie a hrozba múdrosti.
1:20  Múdrosť volá hlasne vonku; vydáva svoj hlas na uliciach.

1:21  Volá na hlavných miestach najrušnejších, pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči:

1:22  Až dokedy, hlúpi, budete milovať hlúposť, a posmievači dokedy budú obľubovať posmech a blázni nenávidieť známosť?

1:23  Obráťte sa k môjmu karhaniu! Hľa, vydám vám zo seba svojho ducha a oznámim vám svoje slová!

1:24  No, preto, že som volala, a odopierali ste; vystierala som svoju ruku, a nebolo nikoho, kto by bol pozoroval ušima;

1:25  ale ste pustili naprázdno každú moju radu a môjho karhania ste nechceli,

1:26  preto sa i ja budem smiať vo vašom nešťastí; budem sa posmievať, keď prijde to, čoho sa strachujete;

1:27  keď prijde to, čoho sa strachujete, jako búrka, a vaše nešťastie sa dovalí jako víchrica, keď prijde na vás súženie a úzkosť.

1:28  Vtedy budú volať na mňa, ale sa neohlásim; budú ma pilne hľadať, skoro za rána, ale ma nenajdú,

1:29  zato, že nenávideli známosti a nevyvolili si bázne Hospodinovej;

1:30  nechceli mojej rady, ale pohŕdali každým mojím káraním,

1:31  a tak budú jesť z ovocia svojej cesty a nasýtia sa svojich rád.

1:32  Lebo odvrátenie hlupcov ich samých zabije, a vlastná hriešna ubezpečenosť bláznov, tá ich zahubí.

1:33  Ale ten, kto mňa poslúcha, bude bývať bezpečne a bude mať pokoj od strachu zo zlého.