17:1 Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom.
17:2 Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo.
17:3 Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin.
17:4 Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy.
17:5 Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu.
17:6 Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.
17:7 Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč.
17:8 Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu.
17:9 Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov.
17:10 Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil.
17:11 Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho.
17:12 Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve.
17:13 Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé.
17:14 Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.
17:15 Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi.
17:16 Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?!
17:17 Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat.
17:18 Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym.
17:19 Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie.
17:20 Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého.
17:21 Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna.
17:22 Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.
17:23 Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.
17:24 Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme.
17:25 Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila.
17:26 Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť.
17:27 Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.
17:28 Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.