19:1 Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon.
19:2 Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší.
19:3 Bláznovstvo človeka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina.
19:4 Majetok pridáva mnoho priateľov; ale chudobný býva odlúčený aj od svojho priateľa.
19:5 Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde.
19:6 Mnohí sa lichotne koria kniežaťu, a každý je priateľom človekovi, ktorý dáva dary.
19:7 Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.
19:8 Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré.
19:9 Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie.
19:10 Nesvedčí bláznovi rozkoš, a pravdaže nesvedčí sa, aby sluha panoval nad kniežatami.
19:11 Rozum človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie.
19:12 Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu.
19:13 Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy.
19:14 Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.
19:15 Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť.
19:16 Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohŕda svojimi cestami, zomrie.
19:17 Ten, kto sa zľutováva nad chudobným, požičiava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie.
19:18 Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše.
19:19 Človek veľkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš.
19:20 Poslúchaj radu a prijmi kázeň, aby si bol na koniec múdry.
19:21 Mnohé úmysly sú v srdci človeka; ale rada Hospodinova, tá obstojí.
19:22 Žiadosť človeka je preukazovať svoju milosť; ale lepší je chudobný ako lhár.
19:23 Bázeň Hospodinova je na život, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým.
19:24 Leňoch skrýva svoju ruku vo vačku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne.
19:25 Keď nabiješ posmievača, hlupák sa naučí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti.
19:26 Ten, kto hubí otca, núti matku utekať, syn, ktorý robí hanbu a potupu.
19:27 Prestaň, môj synu, prestaň poslúchať naučenie, ktoré vedie k tomu, aby si zablúdil od slov známosti.
19:28 Nešľachetný svedok beliála sa posmieva súdu, a ústa bezbožných hlcú neprávosť.
19:29 Na posmievačov sú hotové súdy a údery na chrbát všetkých bláznov.