Biblia


 
 
 

Príslovia (PRI), Kapitola 6


Nezaručovať sa.
6:1  Môj synu, ak si sa zaručil za svojho blížneho, ak si dal svoju ruku za cudzieho,

6:2  zaplietol si sa jako do osídla do rečí svojich úst; lapil si sa do rečí svojich úst.

6:3  Učiň, učiň toto, môj synu, a vyprosti sa, lebo si vošiel do ruky svojho blížneho. Idi, pokor sa a naľahni na svojho blížneho.

6:4  Nedaj usnúť svojim očiam ani zadriemať svojim víčkam.

6:5  Vytrhni sa jako srna z ruky a jako vtáča z ruky lovca vtákov.


Učiť sa od mravca.
6:6  Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej.

6:7  On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka,

6:8  pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu včas žatvy.

6:9  Dokedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku?

6:10  Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky poležať,

6:11  a prijde tvoja chudoba jako pocestný a tvoja núdza jako ozbrojenec.


Človek beliálov.
6:12  Nešľachetný človek beliálov, podliak je ten, kto chodí v prevrátenosti úst.

6:13  Žmurká svojimi očima; hovorí svojimi nohami; dáva znamenia svojimi prstami.

6:14  Všelijaká prevrátenosť je v jeho srdci; vymýšľa zlé každého času; rozsieva sváry.

6:15  Preto náhle prijde jeho zkaza; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.


Šestoro nenávidené. Ostríhať prikázanie, svetlo.
6:16  Toto šestoré nenávidí Hospodin, a sedmoro je ohavnosťou jeho duši:

6:17  vysoké oči, lživý jazyk a ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv;

6:18  srdce, ktoré vymýšľa nepravé myšlienky; nohy, rýchle bežať ku zlému;

6:19  lživý svedok, ktorý hovorí lož, a ten, kto rozsieva rôznice medzi bratmi.

6:20  Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naučenia svojej matky;

6:21  priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svojho hrdla.

6:22  Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť; keď budeš ležať a spať, bude strážiť nad tebou, a keď sa prebudíš, bude to rozprávať s tebou.

6:23  Lebo prikázanie je sviecou a naučenie zákona svetlom a kárania kázne cestou života,


Zlá žena; blázon, kto sa jej dotkne.
6:24  aby ťa to ostríhalo od zlej ženy, od úlisnosti jazyka cudzozemky.

6:25  Nežiadaj jej krásy vo svojom srdci, a nech ťa nezajme svojimi víčkami.

6:26  Lebo pre ženu smilnicu schudobneje človek až po okruh chleba, a žena, ktorá má muža, ulovuje drahú dušu.

6:27  Či azda môže človek vziať oheň do svojho lona bez toho, aby neprehorelo jeho rúcho?

6:28  Či môže človek chodiť po žeravom uhlí bez toho, aby sa nepopálily jeho nohy?

6:29  Tak i ten, ktorý vchádza k žene svojho blížneho; nebude bez viny, ktokoľvek by sa jej dotknul.

6:30  Neopovrhujú zlodejom, keď ukradol nato, aby naplnil svoju dušu, keď bol hladný.

6:31  A keď sa najde, nahradí sedemnásobne; dá hoci celý majetok svojho domu.

6:32  No, ten, kto cudzoloží so ženou, je bez rozumu; kto ide zahubiť svoju dušu, ten to vykoná.

6:33  Najde úder a hanbu, a jeho potupa nebude vyhladená.

6:34  Lebo žiarlivosť je zúrivý hnev muža, ani sa nezľutuje v deň pomsty.

6:35  Nepozrie na nijaké smierne ani nebude chcieť, keby si dával hneď i množstvo darov.