Biblia


 
 
 

Sofoniáš (SOF), Kapitola 2


Výzva kajať sa.
2:1  Zoberte sa a vstúpte so seba, národe, ktorý nemá studu,

2:2  prv ako porodí to, čo je ustanovené, pominie deň ako pleva; prv ako prijde na vás páľa hnevu Hospodinovho, prv ako prijde na vás deň hnevu Hospodinovho.

2:3  Hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí konáte jeho súd! Hľadajte spravedlivosť, hľadajte pokoru, snáď sa nejako ukryjete v deň hnevu Hospodinovho.


Tresty niektorých súsedných národov.
2:4  Lebo Azza azúba, Gaza bude opustená, a Aškalon bude obrátený na pustinu; Ašdód, na poludnie ho zaženú, a Ekron teakér, Ekron bude vykorenený.

2:5  Beda tým, ktorí bývajú na pomorí, národu Keréťanov! Slovo Hospodinovo proti vám, Kanaáne, zem Filištínov! A zahubím ťa natoľko, že nebude obyvateľa.

2:6  A tak bude pomorie pastviskami, plné jam pastierov a košiarov drobného stáda.

2:7  A bude údelom ostatku domu Júdovho; na nich budú pásť; v domoch Aškalona sa budú klásť večer na odpočinok, lebo ich navštívi Hospodin, ich Bôh, a dovedie zpät ich zajatých.

2:8  Počul som potupu Moábovu a rúhania synov Ammonových, ktorí potupovali môj ľud a honosili sa proti ich územiu.

2:9  Preto jako že ja žijem, hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov, že Moáb bude jako Sodoma a synovia Ammonovi jako Gomora, vlastníctvom tŕnia a dolom soli a pustinou až na veky. Ostatok môjho ľudu, tí ich vylúpia, a zbytok môjho národa, tí ich zdedia.

2:10  Toto im bude za ich pýchu, pretože potupovali a vypínajúc sa honosili sa proti ľudu Hospodina Zástupov.

2:11  Strašný bude Hospodin na nich, lebo vyničí všetkých bohov zeme, a budú sa mu klaňať každý zo svojho miesta, všetky ostrovy národov.

2:12  Aj vy, Ethiopovia, budete pobití mojím mečom.

2:13  A vystrie svoju ruku na sever, zahubí Assúra a obráti Nivive na pustinu, vypráhlu jako púšť.

2:14  A budú sa prostred neho rozkladať stáda, všelijaké šelmy národa, i pelikán i jež; budú nocovať na jeho hlaviciach; hlas speváka v obloku, spustošenie na prahu, lebo obnaží jeho cedrinu.

2:15  To je to plesajúce mesto, ktoré bývalo bezpečne, ktoré hovorilo vo svojom srdci: Ja a niktoré viacej! Oj, ako je obrátené na púšť, pelechom je divej zveri; každý, kto pojde popri ňom, zapískne a mávne svojou rukou.