Biblia


 
 
 

Žalmy (ZAL), Kapitola 10

10:1  Prečo, ó, Hospodine, stojíš zďaleka? Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

10:2  V pýche bezbožného ohnive prenasledujú biedneho. Nech sú lapení do svojich pletích, ktoré vymýšľajú!

10:3  Lebo sa honosí bezbožník nad dosiahnutou žiadosťou svojej duše; lakomec sa rúha, popudzuje Hospodina.

10:4  Bezbožník podľa vysokosti svojej tvári hovorí: Nebude to vyhľadávať nikto; všetka jeho myseľ je, že niet Boha.

10:5  Jeho cesty sú zdarné každého času. Podľa jeho mienky sú tvoje súdy vysoko od neho; pyšne fúka na všetkých svojich nepriateľov.

10:6  Hovorí vo svojom srdci: Nepohnem sa z pokolenia na pokolenie, pretože neprijdem do zlého.

10:7  Jeho ústa sú plné kliatby, lesti a úžerného útisku; pod jeho jazykom je trápenie a márnosť.

10:8  Čihajúc sedí v zálohe vo vsiach, v úkrytoch vraždí nevinného. Jeho oči striehnu bezmocného.

10:9  Úkladí v skrýši jako lev vo svojej peleši; čihá, aby uchvatol biedneho; uchvatne biedneho vtiahnuc ho do svojej siete.

10:10  Čupí a krčí sa, a padne do jeho moci množstvo biednych.

10:11  Hovorí vo svojom srdci: Zabudol silný Bôh; skryl svoju tvár; nevidí a nebude vidieť na večnosť.

10:12  Povstaň, ó, Hospodine, silný Bože, pozdvihni svoju ruku; nezabudni na ponížených!

10:13  Prečo má bezbožník popudzovať Boha a hovoriť vo svojom srdci, že nebudeš vyhľadávať!?

10:14  Ale ty vidíš, lebo ty hľadíš na trápenie a na zármutok, aby si dal každému svojou rukou; na teba sa spustí bezmocný; sirote si ty spomocníkom.

10:15  Polám rameno bezbožníka a vyhľadaj bezbožnosť zlostníka, až viacej nenajdeš.

10:16  Hospodin je Kráľom na večné veky; pohania vyhynú z jeho zeme.

10:17  Žiadosť ponížených čuješ, ó, Hospodine; posilňuješ ich srdce a nakláňaš k nim svoje ucho,

10:18  aby si súdil sirotu a potlačeného, aby viac nestrašil smrteľný človek zo zeme.