102:1 Modlitba biedneho, keď úpel v trápení a pred Hospodinom vylieval svoju žiaľbu.
102:2 Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje pokorné volanie nech prijde k tebe!
102:3 Neskrývaj predo mnou svojej tvári v deň, keď mi je úzko. Nakloň ku mne svoje ucho. V deň, keď volám, rýchle sa mi ozvi.
102:4 Lebo moje dni miznú jako dym a moje kosti sú vypálené jako ohnište.
102:5 Moje srdce je zbité jako bylina a schne, lebo som zabudol jesť svoj chlieb.
102:6 Od hlasu môjho vzdychania prischla moja kosť k môjmu mäsu.
102:7 Podobný som pelikánovi na púšti. Som ako sova v sboreninách.
102:8 Bdejem a som ako osamelý vrabec na streche.
102:9 Každý deň ma hanobia moji nepriatelia; tí, ktorí bláznia oproti mne, posmešne prisahajú na mňa.
102:10 Lebo jem popol ako chlieb a svoj nápoj miešam so slzami.
102:11 Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.
102:12 Moje dni sú jako miznúci tieň a ja schnem ako bylina.
102:13 Ale ty, Hospodine, trváš na veky a tvoja pamiatka na pokolenie a pokolenie.
102:14 Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas učiniť mu milosrdenstvo, lebo už prišiel určený čas.
102:15 Lebo tvoji služobníci majú radi jeho kamene a majú ľútosť s jeho prachom.
102:16 A pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci kráľovia zeme tvojej slávy.
102:17 Lebo Hospodin vystaví Sion; ukáže sa vo svojej sláve.
102:18 Pohliadne na modlitbu obnaženého a neopovrhne ich modlitbou.
102:19 Zapíše sa to pre budúce pokolenie, a ľud, ktorý má byť stvorený, bude chváliť Hospodina,
102:20 pretože pozrel s výsosti svojej svätosti, Hospodin, s nebies sa podíval na zem,
102:21 aby počul stonanie väzňa, aby rozviazal synov smrti,
102:22 aby rozprával meno Hospodinovo na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme,
102:23 keď sa dovedna shromaždia národy a kráľovstvá, aby slúžily Hospodinovi.
102:24 Strápil moju silu na ceste, ukrátil moje dni.
102:25 Vravel som: Môj Bože, neber ma preč v polovici mojich dní, veď tvoje roky sú cez pokolenia pokolení.
102:26 Ty si tam predtým založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia;
102:27 ony zahynú, ale ty stojíš, a všetky zvetšejú ako rúcho; zameníš ich ako odev, a budú zamenené.
102:28 Ale ty si ten istý, a tvojim rokom nebude konca.
102:29 Synovia tvojich služobníkov budú bývať, a ich semeno bude stáť pevne pred tebou.