104:1 Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hospodine, môj Bože, si veľmi veliký! Obliekol si veličenstvo a nádheru.
104:2 Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,
104:3 ktorý si kleníš na vodách svoje paláce; ktorý si učinil oblaky svojím vozom; ktorý sa vznášaš na krýdlach vetra;
104:4 ktorý robíš vetry svojimi posly, svojimi svätoslužobníkmi plápolajúci oheň.
104:5 Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky.
104:6 Priepasťou si to všetko prikryl ako rúchom. Nad vrchami stály vody.
104:7 Od tvojho karhania zutekaly; ponáhľaly sa pred hrmotom tvojho hromu.
104:8 Vystúpily na vrchy; sostúpily do údolí na miesto, ktoré si im založil.
104:9 Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem.
104:10 Púšťaš pramene riečišťami, aby tiekly pomedzi vrchy.
104:11 Napájajú každý živočuch poľný; divokí osli uhášajú svoj smäd.
104:12 Nad nimi hniezdi vtáctvo nebies; zpomedzi konárov vydávajú svoj hlas.
104:13 Zvlažuješ vrchy zo svojich výšin; z ovocia tvojich diel sýti sa celá zem.
104:14 Dávaš, aby rástla tráva hovädu a bylina na službu človeka, aby tak vyvodil chlieb zo zeme.
104:15 A víno obveseľuje srdce smrteľného človeka, aby sa skvela tvár nad olej, a pokrm posilňuje srdce človeka.
104:16 Nasycujú sa stromy Hospodinove, cedry Libanona, ktoré posadil,
104:17 kde si vtáci robia svoje hniezda, bocian, ktorý má svoj dom na cyprusoch.
104:18 Vysoké vrchy sú kamzíkom, skaly útočišťom zajačkom.
104:19 Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ.
104:20 Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemží všetka lesná zver.
104:21 Ľvíčatá revú po koristi a idú hľadať svoj pokrm od silného Boha.
104:22 Keď vychádza slnce, zase sa shromažďujú a líhajú do svojich brlohov.
104:23 Tu zase vyjde človek po svojej práci, aby robil až do večera.
104:24 Jaké mnohé a veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Všetky si múdre učinil! Zem je plná tvojho imania.
104:25 Tu hľa, more, veľké a širošíre, kde je hmyzu bez počtu, zvierat malých i veľkých.
104:26 Tam chodia lode; tam i leviatán, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral.
104:27 Všetko to tvorstvo očakáva na teba, aby si im dal pokrm, keď tomu čas.
104:28 Keď im dávaš, sberajú; keď otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrým.
104:29 Keď skrývaš svoju tvár, desia sa; keď odnímaš ich ducha, mrú a navracajú sa k svojmu prachu.
104:30 A zase, keď posielaš svojho ducha, tvoria sa, a obnovuješ tvár zeme.
104:31 Nech je sláva Hospodinova na veky! Nech sa raduje Hospodin vo svojich dielach!
104:32 Ktorý keď len pozrie na zem, trasie sa; keď sa dotkne vrchov, kúria sa.
104:33 Spievať budem Hospodinovi, dokiaľ žijem; žalmy budem spievať svojmu Bohu, kým len trvám.
104:34 Nech mu je príjemné moje premýšľanie, a ja sa budem radovať v Hospodinovi.
104:35 Nech vyhynú hriešnici zo zeme a bezbožníci tak, aby ich už nebolo!
104:36 Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hallelujah!