109:1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. Bože mojej chvály, nemlč!
109:2 Lebo ústa bezbožníka a ústa ľsti sa otvorily proti mne; hovoria so mnou lživým jazykom.
109:3 Obkľúčili ma slovami nenávisti a bojujú proti mne bez príčiny.
109:4 Za moju lásku útočia na mňa a ja mám len modlitbu.
109:5 A skladajú na mňa zlé za dobré a odplácajú mi nenávisťou za moju lásku.
109:6 Ustanov nad ním bezbožníka, a satan nech mu stojí po jeho pravej ruke.
109:7 Keď sa bude súdiť nech vyjde zpred súdu jako bezbožný a jeho modlitba nech mu je hriechom.
109:8 Jeho dní nech je málo; jeho úrad nech vezme iný.
109:9 Jeho synovia nech sú sirotami, a jeho žena nech je vdovou!
109:10 Jeho synovia nech sú tulákmi, nech žobrú a nech hľadajú svoj chlieb zo svojich spustlých bývanísk.
109:11 Nech shabe úžerník všetko, čo má, a to, čo nadobudol úlisnou prácou, nech rozchvátajú cudzí.
109:12 Nech nemá nikoho, kto by mu preukázal milosť, ani nech nie je toho, kto by sa zmiloval nad jeho sirotami.
109:13 Jeho potomstvo nech vytnú, a v druhom pokolení nech je vyhladené ich meno!
109:14 Nech sa pamätá na neprávosť jeho otcov pred Hospodinom, a hriech jeho matere nech nie je vyhladený!
109:15 Nech sú stále pred Hospodinom, a nech vytne ich pamiatku zo zeme,
109:16 pretože nepamätal na to, aby činil milosť, ale prenasledoval človeka, biedneho a chudobného a zbitého srdcom, aby ho zavraždil.
109:17 A keďže miloval kliatbu, nech tedy prijde na neho; nemal záľuby v požehnaní, nuž nech sa vzdiali od neho.
109:18 A tak oblečie kliatbu jako svoj odev, a vojde do jeho vnútorností jako voda a jako olej do jeho kostí.
109:19 Nech mu je ako rúcho, ktorým sa odeje, a jako opasok, ktorý opáše navždy.
109:20 To bude odplatou od Hospodina tých, ktorí útočia na mňa, a tých, ktorí hovoria zlé proti mojej duši.
109:21 Ale ty, Hospodine, môj Pane, učiň so mnou podľa svojej lásky pre svoje meno; lebo tvoja milosť je dobrá; vytrhni ma!
109:22 Lebo som biedny a chudobný, a moje srdce je zranené vo mne.
109:23 Jako tôňa, keď sa nachyľuje, ta idem; striasajú ma jako kobylku.
109:24 Moje kolená klesajú od pôstu, a moje telo schudlo.
109:25 A ja som im za potupu; keď ma vidia, kývajú svojou hlavou.
109:26 Pomôž mi, Hospodine, môj Bože! Zachráň ma podľa svojej milosti,
109:27 aby poznali, že je to tvoja ruka, že si to ty učinil, Hospodine!
109:28 Nech oni zlorečia, ale ty dobroreč. Keď povstanú, nech sa hanbia, a tvoj služobník nech sa raduje.
109:29 Moji odporcovia nech oblečú stud a nech sa odejú svojou hanbou jako plášťom!
109:30 Veľmi budem oslavovať Hospodina svojimi ústy a budem ho chváliť medzi mnohými,
109:31 pretože stojí po pravici chudobného, aby ho zachránil od tých, ktorí súdia jeho dušu.