Biblia


 
 
 

Žalmy (ZAL), Kapitola 109

109:1  Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. Bože mojej chvály, nemlč!

109:2  Lebo ústa bezbožníka a ústa ľsti sa otvorily proti mne; hovoria so mnou lživým jazykom.

109:3  Obkľúčili ma slovami nenávisti a bojujú proti mne bez príčiny.

109:4  Za moju lásku útočia na mňa a ja mám len modlitbu.

109:5  A skladajú na mňa zlé za dobré a odplácajú mi nenávisťou za moju lásku.

109:6  Ustanov nad ním bezbožníka, a satan nech mu stojí po jeho pravej ruke.

109:7  Keď sa bude súdiť nech vyjde zpred súdu jako bezbožný a jeho modlitba nech mu je hriechom.

109:8  Jeho dní nech je málo; jeho úrad nech vezme iný.

109:9  Jeho synovia nech sú sirotami, a jeho žena nech je vdovou!

109:10  Jeho synovia nech sú tulákmi, nech žobrú a nech hľadajú svoj chlieb zo svojich spustlých bývanísk.

109:11  Nech shabe úžerník všetko, čo má, a to, čo nadobudol úlisnou prácou, nech rozchvátajú cudzí.

109:12  Nech nemá nikoho, kto by mu preukázal milosť, ani nech nie je toho, kto by sa zmiloval nad jeho sirotami.

109:13  Jeho potomstvo nech vytnú, a v druhom pokolení nech je vyhladené ich meno!

109:14  Nech sa pamätá na neprávosť jeho otcov pred Hospodinom, a hriech jeho matere nech nie je vyhladený!

109:15  Nech sú stále pred Hospodinom, a nech vytne ich pamiatku zo zeme,

109:16  pretože nepamätal na to, aby činil milosť, ale prenasledoval človeka, biedneho a chudobného a zbitého srdcom, aby ho zavraždil.

109:17  A keďže miloval kliatbu, nech tedy prijde na neho; nemal záľuby v požehnaní, nuž nech sa vzdiali od neho.

109:18  A tak oblečie kliatbu jako svoj odev, a vojde do jeho vnútorností jako voda a jako olej do jeho kostí.

109:19  Nech mu je ako rúcho, ktorým sa odeje, a jako opasok, ktorý opáše navždy.

109:20  To bude odplatou od Hospodina tých, ktorí útočia na mňa, a tých, ktorí hovoria zlé proti mojej duši.

109:21  Ale ty, Hospodine, môj Pane, učiň so mnou podľa svojej lásky pre svoje meno; lebo tvoja milosť je dobrá; vytrhni ma!

109:22  Lebo som biedny a chudobný, a moje srdce je zranené vo mne.

109:23  Jako tôňa, keď sa nachyľuje, ta idem; striasajú ma jako kobylku.

109:24  Moje kolená klesajú od pôstu, a moje telo schudlo.

109:25  A ja som im za potupu; keď ma vidia, kývajú svojou hlavou.

109:26  Pomôž mi, Hospodine, môj Bože! Zachráň ma podľa svojej milosti,

109:27  aby poznali, že je to tvoja ruka, že si to ty učinil, Hospodine!

109:28  Nech oni zlorečia, ale ty dobroreč. Keď povstanú, nech sa hanbia, a tvoj služobník nech sa raduje.

109:29  Moji odporcovia nech oblečú stud a nech sa odejú svojou hanbou jako plášťom!

109:30  Veľmi budem oslavovať Hospodina svojimi ústy a budem ho chváliť medzi mnohými,

109:31  pretože stojí po pravici chudobného, aby ho zachránil od tých, ktorí súdia jeho dušu.