Biblia


 
 
 

Žalmy (ZAL), Kapitola 12

12:1  Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Ôsma... Žalm Dávidov.

12:2  Zachráň, ó, Hospodine, lebo je koniec bohabojnému; vymizli verní zpomedzi synov človeka.

12:3  Márnosť hovoria každý so svojím blížnym; majú lichotné rty; hovoria dvojitým srdcom.

12:4  Ó, bárs by vykorenil Hospodin každé rty lichotné i každý jazyk, ktorý hovorí veľké veci pyšné.

12:5  Lebo hovoria: Premôžeme svojím jazykom; máme so sebou svoje rty; ktože je naším pánom?

12:6  Pre útisk biednych, pre vzdychanie chudobných teraz už povstanem, hovorí Hospodin; zachránim toho, na koho bezbožník pyšne fúka.

12:7  Slová Hospodinove sú čisté slová, sú jako striebro, prepálené v topičskom kotle z hliny, prečistené sedem ráz.

12:8  Ty, Hospodine, ich ostrežieš; zachováš ho od tohoto pokolenia až na veky.

12:9  Všade vôkol obchádzajú bezbožníci, hneď ako sa dvíha nešľachetnosť synov človeka.