137:1 Pri riekach Babylona, tam sme sedávali i plakali, keď sme sa rozpomínali na Sion.
137:2 Na vŕby v ňom, v Babylone, sme boli povešali svoje harfy,
137:3 lebo tam žiadali od nás tí, ktorí nás boli zajali, slová piesne, a tí, ktorí nás trápili, radosť, keď vraveli: Zaspievajte nám niektorú pieseň sionskú!
137:4 No, jako by sme mohli spievať pieseň Hospodinovu v zemi cudzinca?!
137:5 Ak by som ťa zabudol, ó, Jeruzaleme, nech zabudne i moja pravica. -
137:6 Nech sa prilepí môj jazyk na moje ďasno, ak by som sa nerozpomínal na teba, ak nebude Jeruzalem vrcholom mojej radosti.
137:7 Pamätaj, Hospodine, synom Edoma na deň Jeruzalema, ktorí hovorili: Rozborte, rozborte v ňom všetko až do základu!
137:8 Dcéro Babylona, ty, ktorá máš byť spustošená! Blahoslavený ten, kto ti odplatí to, čo si nám urobila zlého!
137:9 Blahoslavený ten, kto pochytí a rozrazí tvoje deti o skalu.