142:1 Vyučujúci Dávidov, keď bol v jaskyni. Modlitba.
142:2 Volám na Hospodina a kričím. Volám na Hospodina a pokorne sa modlím.
142:3 Vylievam pred ním svoju žiaľbu; oznamujem pred ním svoje súženie.
142:4 Keď nyje môj duch vo mne, ty znáš môj chodník; na ceste, ktorou idem, mi ukryli osídlo.
142:5 Pozri napravo a vidz! Nemám nikoho, kto by ma poznal. Zahynulo mne útočište; nieto nikoho, kto by sa pýtal po mojej duši.
142:6 Kričím na teba, Hospodine, hovorím: Ty si mojím útočišťom, mojím dielom v zemi živých.
142:7 Pozoruj ušima na moje volanie, lebo som veľmi zomdlený. Vytrhni ma z moci tých, ktorí ma prenasledujú, lebo sú mocnejší odo mňa.
142:8 Vyveď moju dušu zo žalára, aby som oslavoval tvoje meno. Spravedliví ma obstúpia, keď mi dobre učiníš.