144:1 Dávidov. Požehnaný Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bitke, moje prsty boju,
144:2 moja milosť a môj hrad, moja vysoká veža, môj vysloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi podmaňuje môj ľud.
144:3 Hospodine, čo je človek, že ho znáš, a syn smrteľného človeka, že ho za čosi máš?!
144:4 Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.
144:5 Hospodine, nakloň svoje nebesia a sostúp; dotkni sa vrchov, a budú sa kúriť.
144:6 Zablýskaj bleskom hromu a rozptýľ ich! Pošli svoje strely a predes ich!
144:7 Vystri svoje ruky s výsosti, vysloboď ma a vytrhni z veľkých vôd, z ruky cudzozemcov,
144:8 ktorých ústa hovoria márnosť, a ich pravica je pravicou lži.
144:9 Bože, budem ti spievať novú pieseň; pri harfe o desiatich strunách ti budem spievať žalmy,
144:10 tebe, ktorý dávaš kráľom spasenie, ktorý vyslobodzuješ Dávida, svojho služobníka, od zlého meča.
144:11 Vysloboď ma a vytrhni z ruky cudzozemcov, ktorých ústa hovoria márnosť, a ktorých pravica je pravicou lži,
144:12 aby boli naši synovia ako rastúce štepy podarené vo svojej mladosti, naše dcéry jako uholné stĺpy, krásne tesané, vzoru chrámu;
144:13 aby naše komory boly plné a vydávaly potravu rôzneho druhu; naše stádo aby rodilo na tisíce, na desaťtisíce na našich poliach.
144:14 Naše voly nech sú naložené; nech nie je nepriateľského vpádu ani výpadu, ani nech nie je kvílenia na našich uliciach.
144:15 Blahoslavený ľud, ktorému sa tak deje; blahoslavený ľud, ktorému je Hospodin Bohom!