41:1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov.
41:2 Blahoslavený človek, ktorý sa rozumne chová oproti chudobnému. V zlý deň ho vyslobodí Hospodin.
41:3 Hospodin ho bude strážiť a zachová ho pri živote; bude blažený na zemi, a nevydáš ho, Pane, do vôle jeho nepriateľov.
41:4 Hospodin ho posilní, keď bude neduživieť na posteli. Premeníš, Bože, celé jeho ležište v jeho nemoci.
41:5 Ja som povedal: Hospodine, zmiluj sa nado mnou! Uzdrav moju dušu, lebo som zhrešil proti tebe.
41:6 Moji nepriatelia hovoria zlé o mne. Kedy už vraj zomrie, a zahynie jeho meno?!
41:7 A keď aj prijde niektorý vidieť, hovorí márnosť; jeho srdce si sberá neprávosť; vyjde von, hovorí ju.
41:8 Spolu si šepcú zlé proti mne všetci, ktorí ma nenávidia. Vymýšľajú proti mne, čo by mi bolo zlé.
41:9 Hovoria, zkaza vraj prišla na neho, a keď už raz leží, viacej nevstane.
41:10 Ba ešte aj človek, s ktorým som žil v priateľstve a v pokoji, na ktorého som sa nadejal, ktorý jedol môj chlieb, pozdvihol pätu proti mne.
41:11 Ale ty, Hospodine, sa zmiluj nado mnou a pozdvihni ma, a odplatím im.
41:12 Po tom poznám, že ma ľúbiš, keď nebude môj nepriateľ víťazosláviť nado mnou.
41:13 Ale mňa podoprieš v mojej nevine a postavíš ma pred svojou tvárou, kde budem stáť na veky.
41:14 Nech je požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, od veku až na veky. Ameň a ameň.