62:1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Jedutún, to jest Chválený. Žalm Dávidov.
62:2 Len na Boha, mlčiac, očakáva moja duša; od neho je moje spasenie.
62:3 Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom, nepohnem sa veľmi.
62:4 Dokedy budete útočiť na človeka? Pobití budete všetci, koľko vás je. Budete jako nachýlená stena jako navalený múr.
62:5 Len o tom sa radia, ako by ho svrhli s jeho výše. Majú radi lož. Svojimi ústy dobrorečia a vo svojom srdci zlorečia. Sélah.
62:6 Len očakávaj mlčky, moja duša, na Boha, lebo od neho je moje očakávanie.
62:7 Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom; nepohnem sa.
62:8 Na Bohu je založená moja spása, a od neho je moja sláva; skala mojej sily, moje útočište je v Bohu.
62:9 Nadejte sa na neho každého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Bôh nám je útočišťom! Sélah.
62:10 Púha márnosť sú synovia človeka, lož i synovia mocného muža. Keby ich položil na váhu, boli by všetci dovedna ľahší než márnosť.
62:11 Nenadejte sa na útisk a na lúpež a nebuďte márnomyseľní! Keď pribúda majetku, nepridávajte k tomu srdca.
62:12 Raz hovoril Bôh, dva razy som to počul, že Bohu je sila.
62:13 A tvoja je, ó, Pane, milosť, lebo ty odplatíš každému podľa jeho skutku.