Biblia


 
 
 

Žalmy (ZAL), Kapitola 73

73:1  Žalm Azafov. Áno, dobrý je Bôh Izraelovi, tým, ktorí sú čistého srdca.

73:2  Ale mne by sa bez mála boly pošinuly nohy, a už len málo chýbalo, a boly by sa klzly moje kroky.

73:3  Lebo som závidel bláznom vidiac pokoj a blaho bezbožných.

73:4  Lebo nemajú trápenia do svojej smrti, a ich brucho je vytučené.

73:5  V únavnej práci jako iný smrteľný človek nie sú ani nie sú bití údermi spolu s inými ľuďmi.

73:6  Preto je pýcha ich nákrčníkom, a jako sa niekto odieva rúchom, tak sa oni odievajú ukrutnosťou.

73:7  Ich oko vyzerá z tuku; majú hojnosť všetkého nad pomyslenie srdca.

73:8  Rozpustile sa rúhajú a hovoria v zlobe o útisku; s vysoka hovoria.

73:9  Staväjú svoje ústa proti nebesiam, a ich jazyk chodí po zemi.

73:10  Preto sa sem vracia jeho ľud, a keď sa im vytláča plno vody,

73:11  hovoria: Ako môže o tom vedieť Bôh? A či je vôbec u Najvyššieho vedomosť?

73:12  Hľa, títo bezbožníci a bezpečne žijúci na svete, nadobúdajú majetku!

73:13  Nuž tedy je to daromné, že čistím svoje srdce od zlého a umývam svoje ruky v nevine,

73:14  keď som pri tom bitý údermi každý deň a káraný každého rána.-

73:15  Keby som povedal: Budem tak rozprávať, hľa, zaprel by som pokolenie tvojich synov.

73:16  A zase, keď som to chcel vystihnúť rozumom, videlo sa mi to trudným.

73:17  Až keď som vošiel so svätýň silného Boha, vtedy som porozumel, aký bude ich koniec.

73:18  Áno, postavil si ich na klzkých miestach, a spôsobíš to, aby sa zrútili na hromadu.

73:19  Ako bývajú razom obrátení na púšť! Miznú a hynú od hrôz.

73:20  Ako snom, keď sa niekto prebudí, tak ty, ó, Pane, keď sa zobudíš, pohŕdneš ich obrazom.

73:21  Keď sa preto rozhorčovalo moje srdce, a bodalo ma v ľadvinách,

73:22  bol som bez rozumu a nevedel som; jako čo hovädá nerozumejú ničomu, taký som bol u teba.

73:23  A však som bol vždycky s tebou, lebo si ma pojal za moju pravú ruku.

73:24  Veď ma podľa svojej rady a potom ma vezmi do svojej slávy.

73:25  Koho by som mal na nebi? A popri tebe nemám v nikom záľuby na zemi!

73:26  Moje telo i moje srdce hynie, ale skalou môjho srdca a mojím dielom je Bôh na veky.

73:27  Lebo hľa, všetci tí, ktorí sa vzďaľujú od teba, zahynú! Vytneš každého, kto cudzoloží odchádzaním od teba.

73:28  Ale mne je dobre blížiť sa Bohu. Pána Hospodina som učinil svojím útočišťom, aby som, Pane, rozprával všetky tvoje skutky.