Biblia


 
 
 

Žalmy (ZAL), Kapitola 78

78:1  Vyučujúci. Azafov. Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst.

78:2  Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.

78:3  To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali.

78:4  Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil.

78:5  Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,

78:6  aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom,

78:7  aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania,

78:8  a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.

78:9  Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja.

78:10  Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone.

78:11  Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal.

78:12  Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana.

78:13  Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.

78:14  Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.

78:15  Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.

78:16  Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky.

78:17  A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti.

78:18  A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše;

78:19  Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?

78:20  Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?

78:21  Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;

78:22  pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie,

78:23  hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies

78:24  a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.

78:25  Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.

78:26  Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak

78:27  a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí.

78:28  Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov.

78:29  A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali.

78:30  Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach,

78:31  vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.

78:32  Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom.

78:33  A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu.

78:34  A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu

78:35  a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom,

78:36  hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom,

78:37  a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve,

78:38  on súc milosrdný odpúšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti.

78:39  Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa.

78:40  Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine!

78:41  A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice.

78:42  Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia,

78:43  ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana.

78:44  A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.

78:45  Poslal na nich smesicu, žižaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.

78:46  A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.

78:47  Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.

78:48  Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu.

78:49  Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov.

78:50  Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.

78:51  A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.

78:52  A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.

78:53  Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.

78:54  A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica.

78:55  Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.

78:56  Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev,

78:57  ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište.

78:58  A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.

78:59  Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela.

78:60  A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi.

78:61  A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.

78:62  Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo.

78:63  Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené.

78:64  Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.

78:65  Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína,

78:66  a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.

78:67  Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho,

78:68  ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje.

78:69  A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.

78:70  A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,

78:71  odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.

78:72  A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.