79:1 Žalm Azafov. Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva; poškvrnili chrám tvojej svätosti. Obrátili Jeruzalem na hromadu rumov.
79:2 Dali mŕtve telá tvojich služobníkov za pokrm nebeským vtákom, telá tvojich svätých zemskej zveri.
79:3 Vyliali ich krv ako vodu okolo Jeruzalema, a nebolo toho, kto by pochoval.
79:4 Stali sme sa potupou svojim súsedom, posmechom a útržkou tým, ktorí sú vôkol nás.
79:5 Až dokedy sa budeš hnevať, Hospodine? Či len na veky? Dokedy bude horieť tvoja žiarlivosť ako oheň?
79:6 Vylej svoj prchký hnev na národy, ktoré ťa neznajú, a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvojho mena,
79:7 lebo zjedajú Jakoba a pustošia jeho obydlie.
79:8 Nepamätaj nám na neprávosti našich predkov. Nech nás rýchle predídu tvoje milosrdenstvá, lebo sme veľmi zbiedení.
79:9 Pomôž nám, Bože nášho spasenia, pre slávu svojho mena a vytrhni nás a prikry naše hriechy pre svoje meno!
79:10 Prečo majú hovoriť pohania: Kdeže je ich Bôh?! Nech sa pozná medzi pohanmi, pred našimi očami, pomsta za krv tvojich služobníkov, ktorá bola vyliata.
79:11 Nech prijde pred tvoju tvár vzdychanie väzňa! Podľa veľkosti moci svojho ramena učiň to, že by zbudlo zo synov smrti.
79:12 A odplať našim súsedom sedemnásobne do ich lona za ich potupu, ktorou ťa potupovali, Pane!
79:13 Ale my, tvoj ľud a stádo tvojej pastvy, ťa budeme chváliť na veky, z pokolenia na pokolenie budeme rozprávať tvoju chválu.