2. kapitola, VIDENIE NA PATME
SEDEMNÁSOBNÁ SLÁVA JEHO OSOBY
142 (53-2) Zjavenie 1:14-16: “A jeho hlava a jeho vlasy boli biele jako biela vlna, jako sneh, a jeho oči boli jako plameň ohňa a jeho nohy boli podobné mosadzi, jako rozžeravenej v peci, a jeho hlas bol ako hlas mnohých vôd. A vo svojej pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola jako slnko, keď svieti vo svojej moci.”
143 (53-3) Ó, aké to bolo dojemné a inšpirujúce, keď sa Ježiš zjavil Jánovi, ktorý bol kvôli Slovu vo vyhnanstve. A hľa, teraz to živé SLOVO stojí pred ním. Čo za vyjasňujúci obraz, lebo každá popísaná vlastnosť má nejaký význam. Čo za zjavenie Jeho slávnej Bytosti.
144 (53-4)
1. Jeho vlasy biele ako sneh.
Najprv si Ján všíma a zmieňuje sa o belosti Jeho vlasov. Boli biele, tak biele ako sneh. To nebolo kvôli Jeho veku. Ó, nie. Tie skvejúce sa biele vlasy nehovoria o veku, ale svedčia o skúsenosti, zrelosti a múdrosti. Ten Večný nestarne. Čo znamená pre Boha čas? Čas znamená pre Boha málo, ale múdrosť znamená mnoho. Je to, ako keď Šalamún prosil Boha o múdrosť, aby mohol súdiť izraelský národ. Teraz prichádza On, Sudca celej zeme. On bude korunovaný múdrosťou. To je to, čo znamenajú biele skvejúce sa vlasy. Vidíme to u Daniela 7:9-14: “Hľadel som, až boli postavené tróny, a posadil sa Starodávny dňov; jeho rúcho bolo biele jako sneh a vlasy jeho hlavy jako čistá vlna; jeho trón plamene ohňa; jeho kolá horiaci oheň. Ohnivá rieka tiekla a vychádzala zpred neho; tisíc tisícov mu slúžilo a desaťkrát tisíc desaťtisícov stálo pred ním; zasadol súd a boli otvorené knihy. Vtedy som pozrel a hľadel som pre hlas velikej reči, ktorú hovoril roh, a hľadel som, až bolo zviera zabité a jeho telo zahubené a dané, aby ho spálil oheň. A ostatným zvieratám odňali panstvo, avšak bolo im dané predĺženie života do času a do vymeraného času. Videl som v nočných videniach a hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi, na pohľad ako Syn človeka, a prišiel až ku Starodávnemu dňov a dali mu priblížiť sa pred neho. A bolo jemu dané panstvo i sláva, i kráľovstvo, a slúžili mu všetky národy a ľudia a jazyky; jeho panstvo je večným panstvom, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je také, ktoré nebude zničené.” Tu to máme. Daniel Ho videl s bielymi vlasmi. On bol sudca, ktorý otvoril knihy a na ich základe súdil. Daniel Ho videl prichádzajúceho na oblakoch. To je presne to, čo videl i Ján. Oni Ho obaja videli úplne rovnako. Videli Sudcu so sudcovským pásom na prsiach, stojaceho tam čistého a svätého, plného múdrosti, plne oprávneného súdiť celý svet v spravodlivosti. Haleluja.
145 (54-1) Dokonca aj svet rozumie tomuto symbolu, lebo v starých dobách sa sudca objavoval a zvolával zasadanie a mal na sebe bielu parochňu a dlhé rúcho a to ukazovalo jeho úplnú autoritu (rúcho od hlavy až k päte) pre vynesenie rozsudku.
146 (54-2)
2. Jeho oči ako oheň.
Pomyslite na to. Tie oči, ktoré boli kedysi zakalené slzami smútku a ľútosti. Tie oči, ktoré, plné súcitu, plakali nad hrobom Lazára. Tie oči, ktoré nevideli zlo tých vrahov, ktorí Ho pribíjali na kríž, keď žalostne zvolal, “Otče, odpusť im.” Teraz sú tieto oči ako plameň ohňa. Sú to oči Sudcu, ktorý odplatí tým, ktorí Ho odmietli.
147 (54-3) Zo všetkých ľudských emócií, ktoré sa u Neho najviac prejavovali, keď sa zjavil ako Syn človeka, bol najčastejší plač. Avšak za týmito slzami a žiaľom bol vždy Boh.
148 (54-4) Tie isté oči videli videnia, hľadeli hlboko do sŕdc ľudí a poznávali ich najtajnejšie myšlienky a poznali všetky ich rozličné cesty. Zo smrteľných očí hľadel Boh, ktorý tým, ktorí Ho nepoznali, oznamoval, kým On bol. “Lebo ak neuveríte, že Ja som On, zomriete vo svojich hriechoch.” Ján 8:24. “Ak nečiním skutkov svojho Otca, neverte mi; ale ak činím (skutky Môjho Otca), aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom,...” Ján 10:37-38. Tak ako Jeremiáš v tých dávnych dobách aj On bol plačúcim prorokom, pretože ľudia neprijímali Slovo Božie a zjavenie odsúvali nabok.
149 (55-1) Tieto ohňom planúce oči Sudcu ešte aj teraz zaznamenávajú život každého tela. Chodia hore dole po celej zemi, nie je nič, čo by On nevidel. On pozná žiadosti srdca a úmysly každého. Nič nie je skryté, čo by nemalo byť zjavené, lebo všetko je obnažené pred Ním, s ktorým máme do činenia. Pamätajte na to, On aj teraz vie, čo si práve myslíte.
150 (55-2) Áno, On tam stojí ako Sudca s planúcimi očami, aby vykonal súd. Deň milosti skončil. Ó, keby len ľudia mohli činiť pokánie a hľadať Jeho tvár v spravodlivosti, dokiaľ je ešte čas. Aby mohli nájsť miesto odpočinutia na Jeho hrudi skôr, ako sa tento svet rozplynie v ohni.
151 (55-3)
3. Nohy z mosadze.
[V slovenskej Biblii je slovo 'mosadz’ alebo 'bronz’ na mnohých miestach prekladané ako 'meď’. - pozn. prekl.]
“...a jeho nohy boli podobné mosadzi, jako rozžeravenej v peci.” Mosadz je známa svojou pozoruhodnou tvrdosťou. Nepoznáme nič, čím by sme ju mohli zmäkčiť. Ale táto mosadz, ktorá charakterizuje Jeho nohy, má väčší význam, v tom je ešte ukázané, že to obstálo skúšku v ohnivej peci, skúšku, cez ktorú nikto iný neprešiel. A to je presne tak, lebo mosadz označuje Boží Súd. Rozsudok, ktorý Boh vyniesol a vykonal. Ján 3:14-19: “A jako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka,ྭaby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho. Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.” 4. Mojžišova 21:8-9: “A Hospodin riekol Mojžišovi: Sprav si takého ohnivého hada a vystav ho na tyč. A stane sa, že každý, kto je uštipnutý, keď ho uvidí, bude žiť. Vtedy spravil Mojžiš medeného hada a vystavil ho na tyč. A bolo tak, že keď uštipol had niekoho, a keď pozrel uštipnutý na medeného hada, žil.” Izrael zhrešil, hriech musel byť odsúdený. Tak Boh prikázal Mojžišovi, aby vystavil medeného hada na tyč, a kto sa na neho pozrel, bol zachránený od trestu za hriech.
152 (56-1) Ten medený had na tyči predstavoval hriech zo záhrady Eden, kde had oklamal Evu a spôsobil, že zhrešila. Meď hovorí o súde, ako to vidíme na príklade medeného oltára, kde cena za hriech bola zaplatená v tej obeti na oltári. Keď Boh vo dňoch Eliáša súdil Izrael za ich hriechy, nenechal spadnúť žiaden dážď a nebo bolo ako z mosadze. V tomto znázornení vidíme, že had na tyči predstavuje hriech, ktorý je už odsúdený, lebo je urobený z mosadze, a to ukazuje, že Boží súd nad hriechom bol už vykonaný. Preto ktokoľvek pohliadol na hada na tyči a prijal to, čo znázorňoval, bol uzdravený, lebo to bolo dielo alebo spasenie Pánovo.
153 (56-2) Had na tyči je obrazom toho, čo Ježiš prišiel vykonať na túto zem. Stal sa telom, aby na Seba vzal Božie súdy za hriech. Podstavec z obetného oltára bol z čistej medi, čo znázorňuje Baránka zabitého pred založením sveta. Súd bol na Neho uvalený, keď ešte nebolo žiadnych hriešnikov. Spasenie je jedine od Pána. On Sám šliapal lis vína hnevu a prchlivosti Božej. Jeho rúcho bolo Jeho vlastnou Krvou zafarbené na červeno. Ohnivá pec spravodlivého súdu a hnevu Božieho bola Jeho údelom. Trpel ako spravodlivý za nespravodlivých. “Ty si hoden, ó, Baránku Boží, lebo si nás vykúpil Svojou vlastnou Krvou.” Bol ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti, kázeň nášho pokoja bola položená na Neho a Jeho ranami sme uzdravení. Pán uvalil na Neho neprávosť všetkých nás. Trpel, ako nikto nikdy netrpel. Ešte predtým, ako išiel na kríž, prelial zo Svojho tela veľké kropaje krvavého potu a v smrteľnom zápase nadchádzajúceho utrpenia sa krv v Jeho žilách oddelila. Lukáš 22:44: “A súc v smrteľnom zápase ešte napnutejšie sa modlil. A jeho znoj bol ako čo by kvapky krvi, stekajúce na zem.”
154 (56-3) Avšak jedného dňa sa tieto nohy z mosadze postavia na zem. A On bude Sudca celej zeme a v spravodlivosti a dokonalosti bude súdiť ľudstvo. A pred tým súdom nebude žiadneho úniku. Žiadneho odvrátenia tej spravodlivosti. Žiadnej zmeny. Ten, kto je nespravodlivý, zostane ďalej nespravodlivý, ten, kto je nečistý, zostane ďalej nečistý. Ten Nezmeniteľný sa ani potom nezmení, lebo On sa nikdy nemenil ani sa nebude. Tie nohy z mosadze rozdrvia nepriateľa. Zničia antikrista, šelmu a jej obraz a všetko, čo je ohyzdné pred Jeho tvárou. Zničí cirkevné systémy, ktoré použili Jeho Meno, len aby porušili Jeho skvelosť, a rozdrtí ich spolu s antikristom. Postavia sa tam všetci zlí, ateisti, modernisti a liberáli. Smrť, peklo a hrob tam bude tiež. Áno, bude. Pretože, keď On príde, budú otvorené knihy. Vtedy sa objaví aj vlažná cirkev a tých päť bláznivých panien. On oddelí ovce od kozlov. Keď príde, prevezme kráľovstvo, lebo patrí Jemu, a bude s Ním tých tisíce krát desaťtisícov, Jeho Nevesta, ktorá prichádza, aby Mu slúžila. Sláva! Ó, je to teraz alebo nikdy. Čiňte pokánie skôr, ako bude príliš neskoro. Prebuď sa, kto spíš, a vstaň z mŕtvych a hľadaj Boha, aby si bol naplnený Jeho Duchom, inak ti unikne večný život. Urob to teraz, pokiaľ je čas.
155 (57-1)
4. Jeho Hlas bol ako hlas mnohých vôd.
No, čo znamenajú tieto vody? Podľa Zjavenia 17:15: “Vody, ktoré si videl, ... sú ľudia, zástupy, národy a jazyky.” Jeho Hlas bol ako zvuk hovoriaceho zástupu. Čo je to? To je súd. Lebo toto sú hlasy zástupov svedkov, ktorí skrze Ducha Svätého počas všetkých vekov vydávali svedectvo pre Krista a kázali Jeho Evanjelium. Bude to hlas každého človeka, ktorý sa pozdvihne na súde proti hriešnikovi, ktorý sa nenechal varovať. Hlasy siedmich poslov zaznejú hlasno a zreteľne. Títo verní kazatelia, ktorí kázali spasiteľnú Ježišovu moc, ktorí kázali krst vodou na Meno Ježiša, ktorí kázali naplnenie mocou Ducha Svätého, ktorí stáli o Slovo viac ako o svoj vlastný život, tí všetci boli skrze Ducha Svätého hlasom Ježiša Krista počas všetkých tých vekov. Ján 17:20: “Ale neprosím len za týchto, ale aj za tých, ktorí majú skrze ich slovo uveriť vo mňa.”
156 (57-2) Premýšľali ste niekedy, aké je to strašné, keď je človek bezmocne hnaný v ústrety vodopádu? Pomyslite len na ten hukot, keď sa ženie v ústrety svojej istej záhube. A presne tak prichádza deň súdu, kedy ťa ten hukot množstva hlasov odsúdi, lebo si na to nedával pozor, pokiaľ to ešte bolo možné. Vezmi to vážne v tejto hodine, lebo v tomto okamihu sú tvoje myšlienky zaznamenávané v nebi. Tam hovoria tvoje myšlienky hlasnejšie ako tvoje slová. Ako farizej, ktorý sa tak veľmi obhajoval ústami, ale Pána nepočúvol. Jeho srdce sa stalo zlým a skazeným, až bolo príliš neskoro. Toto by mohlo byť tvoje posledné zavolanie, aby si počúval Slovo a prijal ho k večnému životu. Bude príliš neskoro, keď sa priblížiš k hukotu tých mnohých hlasov súdu a potupenia.
157 (58-1) Ale uvažovali ste niekedy o tom, aké ľúbezné a upokojujúce môže byť šumenie vody? Rád chodím na ryby a rád si vyhľadám také miesto, kde voda šepká a buble. Môžem si jednoducho ľahnúť na chrbát a počúvať jej volanie pokoja, radosti a útechy pre moje srdce. Som taký šťastný, že môžem byť zakotvený v prístave odpočinutia, kde hlas Pánov hovorí o pokoji, ako to oznámilo Slovo vôd oddelenia. Akí vďační by sme mali byť, že môžeme počuť Jeho Hlas, ktorý nám prejavuje lásku, stará sa o nás, sprevádza nás a ochraňuje. A jedného dňa budeme počuť ten istý ľúbezný hlas, ktorý nás nebude odsudzovať, ale bude nás vítať, tých, ktorých hriechy sú zahladené Jeho Krvou, ktorých život bol naplnený Duchom a ktorí chodili v Slove. Čo by mohlo byť drahocennejšie, ako počuť hlasy vítajúcich zástupov a byť obklopení tými zástupmi, ktoré uverili k životu večnému? Ó, nič sa ku tomu nedá prirovnať. Modlím sa, aby ste počuli Jeho Hlas a nezatvrdzovali svoje srdce, ale prijali Ho ako svojho Kráľa.
158 (58-2) Ó, keby ste to len mohli vidieť. Boli to vody, ktoré zničili svet, ale tie isté vody zachránili Noeho a zachovali pre Noeho aj celú zem. Počúvnite Jeho Hlas. Hlas Jeho služobníkov, ktorý volá k pokániu a k životu.
159 (58-3)
5. V Jeho pravici bolo sedem hviezd.
“A vo svojej pravej ruke mal sedem hviezd.” Samozrejme, z 20. verša sme už poznali, čím je vlastne tých sedem hviezd. Tajomstvo siedmich hviezd sú anjeli (poslovia) siedmich zborov. Tu sa nijako nemôžeme pomýliť, lebo to je Jeho výklad. Tých sedem hviezd sú poslovia do siedmich za sebou idúcich cirkevných vekov. Nie sú nazvaní po mene. Jednoducho je uvedené, že je ich sedem, jeden pre každý vek. Od Efezského až do tohoto Laodicejského veku, každý z tých poslov priniesol ľuďom posolstvo pravdy, nikdy od toho neodstupoval, ale držal sa Božieho Slova pre ten daný cirkevný vek. Každý jeden sa toho držal. Boli vytrvalí vo svojej vernosti originálnemu svetlu. Ako každý vek opúšťal Boha, Jeho verný posol obracal ten vek naspäť do Slova. Ich sila bola od Pána. Inak by sa neboli mohli vzoprieť proti prúdu. Boli bezpeční pod Jeho dohľadom, lebo nič ich nemohlo vytrhnúť z Jeho ruky. A tiež ich nič nemohlo odlúčiť od lásky Božej, ani nemoc, nebezpečenstvo, nahota alebo hlad, meč, život alebo smrť. Boli Mu skutočne oddaní a chránení Jeho všemohúcnosťou. Nerobili si starosti z prenasledovania, ktoré na nich prišlo. Bolesť a posmech ich len podnietili k tomu, aby oslavovali Boha za to, že boli uznaní za hodných trpieť pre Neho. A z vďačnosti za Jeho spasenie horeli svetlom Jeho života a vyžarovali Jeho lásku, trpezlivosť, krotkosť, miernosť, úprimnosť, vernosť. A Boh bol s nimi a potvrdzoval ich skrze divy a znamenia. Obviňovali ich, že sú fanatici a blúznivci. Organizácie ich odmietli a vysmievali sa im, ale oni zostali verní Slovu.
160 (59-1) Nie je ťažké povstať a zostávať verným nejakému vyznaniu. Je to ľahké, lebo diabol stojí rovno za tým všetkým. Ale niečo úplne iné je, byť verným Slovu Božiemu a navrátiť sa k tomu, čo Slovo pôvodne po Letniciach vyprodukovalo.
161 (59-2) Prednedávnom mi niekto povedal, že Rímsko-katolícka cirkev musí byť tá pravá, keď po všetky tie roky je verná tomu, čomu verí a vzrastá a nemení sa. Tak to vôbec nie je. Každá cirkev, ktorá má za sebou štát a má svoje vlastné vyznanie, ktoré vôbec nie je Slovom, a nemá žiadnu dokázanú službu, ktorá by vyburcovala diabla, bude istotne môcť trvať ďalej. To nebolo meradlo. Ale ak pomyslíte na ten malý zástup tých, ktorí boli rozrezávaní pílami, ktorí boli predhadzovaní levom, prenasledovaní a vodení sem a tam, a predsa zostali verní Slovu, potom vidíte, že to musel byť jedine Boh. Ako oni obstáli v boji viery a stále išli vpred. TO je ten zázrak.
162 (59-3) Táto útecha neplatí len pre poslov siedmich vekov cirkvi. Každý pravý veriaci je v ruke Božej a môže tiahnuť z Jeho lásky a sily a môže prijať plný úžitok zo všetkého toho, čím je Boh pre veriaceho. Čo Boh dáva poslovi, ako mu žehná a používa ho, je príkladom pre všetkých veriacich, ako sa Boh vo Svojej dobrote stará o VŠETKY údy Svojho tela. Amen.
163 (59-4)
6. Dvojsečný meč.
“... a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč.” Židom 4:12: “Lebo Slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.” Z Jeho úst vychádzal meč ostrý na obe strany, ktorým je SLOVO BOŽIE. Zjavenie 19:11-16: “A videl som nebo otvorené a hľa, zjavil sa biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdivý a v spravedlivosti súdi i bojuje. A jeho oči boli jako plameň ohňa a na jeho hlave mnoho diadémov, a mal napísané meno, ktorého nikto nevie, iba on sám. A bol oblečený v rúchu, pokropenom krvou, a jeho meno sa zovie: Slovo Božie. A vojská, ktoré sú na nebi, išli za ním na bielych koňoch, odiati kmentom, bielym a čistým. A z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy. A on ich bude pásť železným prútom a on bude šliapať lis vína prchlivosti a hnevu všemohúceho Boha. A na svojom rúchu a na svojich bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.”
164 (60-1) Ján 1:49: “Natanael mu povedal: Odkiaľ ma znáš? Ježiš odpovedal a riekol mu: Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa.” Tu to je. Keď On príde, povstane Slovo proti všetkým národom a všetkým ľuďom a nikto nebude schopný proti tomu obstáť. Ono zjaví, čo je v každom srdci, tak, ako to urobil Natanaelovi. Slovo Božie ukáže, kto činil Božiu vôľu a kto nie. Vynesie tajné skutky každého človeka na svetlo aj to, prečo ich urobil. Ono rozdelí na dvoje. To je to, čo je povedané v Rimanom 2:3: “A či to myslíš, ó, človeče, ktorý súdiš tých, ktorí páchajú také veci, a sám robíš to isté, že ty ujdeš súdu Božiemu?” Potom pokračuje, aby povedal, ako bude Boh súdiť ľudí. Je to tu od 5. do 17. verša. Zatvrdnuté, nekajúce srdce bude súdené. Skutky budú súdené. Motívy budú súdené. Boh nebude brať na nič ohľad. Ale všetci budú súdení na základe Slova, nikto tomu neunikne. Tí, ktorí počuli a neposlúchali, budú súdení podľa toho, čo počuli. Tí, ktorí na tom odpočívali a hovorili, že tomu veria, ale nežili podľa toho, budú súdení. Každé tajomstvo bude zjavené a bude hlásané zo striech. Ó, potom budeme skutočne dejinám rozumieť. Zo všetkých tých vekov nezostane ani jedno tajomstvo.
165 (60-2) Ale viete, že On zjavuje tajomstvá sŕdc mužov a žien v tomto veku, v ktorom my žijeme? Kto iný by mohol zjavovať tajomstvá sŕdc, než Samo Slovo? Židom 4:12: “Lebo Slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.” Je to Slovo. Ono koná tam, kde bolo poslané, lebo Ono (to Slovo) je plné moci. To je ten istý Duch, ktorý bol v Ježišovi (v Slove) a je opäť prítomný v cirkvi v tomto poslednom veku ako posledné znamenie, ktoré sa snaží odvrátiť ľudí od súdu. Lebo tí, ktorí Ho odmietajú (to Slovo), už teraz prichádzajú na súd, lebo Ho znova križujú. Židom 6:6: “...keby odpadli, zase obnoviť ku pokániu, ktorí sebe znova križujú Syna Božieho a vystavujú ho potupne na odiv.”
166 (61-1) Pavol povedal, že Slovo prišlo takisto v moci ako aj skrze hlas. Kázané Slovo v skutočnosti demonštrovalo samo seba. Išlo tak ako ohnivý, sekajúci meč do svedomia ľudí a ako nôž chirurga vyrezáva choroby a oslobodzuje zajatcov. Kamkoľvek tí prví veriaci išli, “kázali Evanjelium (Slovo) a Boh potvrdzoval to Slovo znameniami, ktoré ho nasledovali.” Chorí boli uzdravovaní, diabli boli vyháňaní a oni hovorili novými jazykmi. To bolo Slovo v akcii. Slovo v ústach veriacich kresťanov nikdy nezlyhalo. A v tomto poslednom veku je to tu mocnejšie a silnejšie ako kedykoľvek predtým v pravej Neveste Slova. Ó, malé stádečko, ty malá menšina, drž sa pevne Slova. Naplň Ním svoje ústa a svoje srdce a jedného dňa vám Boh dá kráľovstvo.
167 (61-2)
7. Jeho tvár ako slnko.
“... a jeho tvár bola jako slnko, keď svieti vo svojej moci.” Matúš 17:1-13: “A po šiestich dňoch pojal Ježiš Petra, Jakoba a Jána, jeho brata, a vyviedol ich na vysoký vrch osobitne a premenil sa pred nimi a jeho tvár sa skvela jako slnce a jeho rúcho stalo sa bielym ako svetlo. A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš, shovárajúc sa s ním. A Peter odpovedal a riekol Ježišovi: Pane, dobre nám je tu byť. Ak chceš, spravíme tu tri stány: tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden. A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte! A keď to počuli učeníci, padli na svoju tvár a báli sa veľmi. A Ježiš pristúpiac dotknul sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa! A keď pozdvihli svoje oči, nevideli už nikoho, iba samotného Ježiša. A keď schádzali z toho vrchu, prikázal im Ježiš a povedal: Nepovedzte nikomu o tom videní, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych! A jeho učeníci sa ho opýtali a riekli: Čože to tedy hovoria zákonníci, že najprv musí prijsť Eliáš? A Ježiš povedal a riekol im: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko; ale hovorím vám, že Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale mu urobili všetko, čo chceli. Tak bude od nich trpieť aj Syn človeka. Vtedy porozumeli učeníci, že im to povedal o Jánovi Krstiteľovi.”
168 (62-1) V Matúšovi 16:28, uvádzajúc Matúša 17:1-13, Ježiš povedal, “Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve.” A tí traja apoštolovia uvideli presne to - poriadok Jeho druhého príchodu. Videli Ho premeneného tam na hore. Jeho rúcho bolo biele ako svetlo a Jeho tvár žiarila ako slnko v plnom jase. A keď sa tam ukázal, stál Mojžiš z jednej a Eliáš z druhej strany. Presne tak On príde znova. Iste, Eliáš príde prv a obráti srdcia detí (Nevesty) späť k otcovskému Apoštolskému Učeniu Slova. Malachiáš 4:5-6: “Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako prijde deň Hospodinov, veľký a strašný. A obráti srdce otcov na synov a srdce synov na ich otcov, aby som neprišiel a neranil zeme kliatbou.”
169 (62-2) Izrael je už národom. Začal teraz fungovať so svojou armádu, námorníctvom, systémom pôšt, zástavou a so všetkým, čo k štátu patrí. Ale ešte stále sa má vyplniť miesto Písma, ktoré hovorí, “Či sa narodí národ na jeden raz?” Izaiáš 66:8. Ten deň príde skoro. Figový strom vypučal. Izraelský ľud čaká na Mesiáša. Očakávajú Ho a teraz sa blíži naplnenie ich očakávania. Izrael zažije Duchovné znovuzrodenie, lebo ich Svetlo a ich Život im bude zakrátko zjavené.
170 (62-3) Zjavenie 21:23: “A mesto nepotrebuje slnka ani mesiaca, aby svietili v ňom, lebo sláva Božia ho osvecuje, a jeho sviecou je Baránok.” Toto je ten Nový Jeruzalem. Baránok bude v tomto meste a kvôli Jeho prítomnosti tam nebude potrebné žiadne iné svetlo. Slnko tam nebude vychádzať a svietiť, lebo On sám je jeho Slnkom a Svetlom. Národy, ktoré tam vojdú, budú chodiť v Jeho svetle. Nie ste radi, že tento deň je pred nami? Ján videl tento deň prichádzať. Áno, príď skoro, Pane Ježišu.
171 (63-1) Malachiáš 4:1-3: “Lebo hľa, prichádza deň, ktorý horí jako pec, v ktorom budú všetci spurní a všetci, ktorí páchajú bezbožnosť, slamou a spáli ich deň, ktorý prijde, hovorí Hospodin Zástupov, takže im neponechá ani koreňa, ani haluzi. Ale vám, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnce spravedlivosti a lekárstvo bude na jeho krídlach; vyjdete a budete poskakovať ako vykŕmené teľatá. A pošliapete bezbožných, lebo budú popolom pod vašimi nohami toho dňa, ktorý ja učiním, hovorí Hospodin Zástupov.” To je znova to. SLNKO svieti vo Svojej plnej sile. Ó, sila Syna Božieho svieti uprostred siedmich zlatých svietnikov. Tu On stojí, Sudca. Ten, ktorý trpel a umieral za nás. On vzal na Seba hnev súdu Božieho a Sám šliapal lis vína prchlivosti hnevu Božieho. Ako sme už povedali, hriešnikovi znie Jeho hlas ako hukot vodopádu alebo úder smrtiacej vlny o skalnaté pobrežie. Ale svätému je Jeho hlas ako zvuk ľúbezného spevu potoka, keď ležíte a odpočívate uspokojení v Kristovi. Svieti na nás Svojimi hrejivými lúčmi lásky a hovorí, “Neboj sa. Ja som Ten, ktorý bol, ktorý je a ktorý má prísť. Ja som Ten Všemohúci. Niet nikoho okrem Mňa. Ja som Alfa i Omega, VŠETKO z toho.” On je Ľalia v údolí, Jasná Hviezda Ranná. On je pre moju dušu ten najkrajší z desaťtisícov. Áno, ten veľký deň je pripravený svitnúť a Slnko Spravodlivosti vyjde s uzdravením na Svojich krídlach.